Preskočiť na hlavný obsah

Živý bič - Milo Urban


Názov : Živý bič
Autor : Milo Urban
Vydavateľstvo: Perfekt
Rok vydania : 2003
Počet strán : 301
Väzba: pevná
Žáner: román ( svetový bestseller) 

"V Živom biči zasahuje do ľudských životov udalosť, ktorá má presné historické korene - 1. svetová vojna( 1914-1918).

Vojnový krvavý dážď postupne začal prenikať aj do trhlín vo vnútri človeka mimo vojnových zákopov, aby tam zamrzol a popri narušených sociálnych základoch roztrhal aj morálne základy dediny, budované a potvrdzované životom mnohých predchádzajúcich generácií."

Keď som v knižnice chytila tento román, zhrozila som sa nad jeho hrúbkou. Zatiaľ všetky povinné čítania, čo sme mali boli tenké knižky, ktoré aj keď nudili, dali sa rýchlo prehrýzť. 

Hneď po jeho začatí čítania som vedela, že toto nebude pre mňa. Ten dej sa ma nijak nechytil. Nebola v nej ukazovaná vojna zo zákopov, ale život v jednej dedine počas vojny. Bolo mi síce tých ľudí ľúto, ale to bolo všetko. Nevedela som to nejak s nimi prežívať. Čo sa stalo, stalo sa. Každý vie, že tie časy boli príšerné, ľudia žili v strachu a chudobe. Nevedeli, čo bude nasledujúci deň. Veľa krát museli čeliť hladu a rôznym chorobám, na ktoré umierali. 

V knihe som pozorovala tento život v dedine z rôznych pohľadov obyčajných ľudí i pánov. To sa mi páčilo, že som vedela, kto na čo myslí. 
Bolo tam i veľa falošnosti, niekedy tí ľudia boli neprajní, nechceli pomôcť, ohovárali, no na konci sa celá dedina spojila a pomstila sa zlu. Zlu, ktoré ničilo každučký deň ich životy, životy ich blízkych. Nepomstili sa vojne. Tá podľa nich bola len vedlajší úkaz, ktorý bol len nástrojom pánov aby sa mali na čo vyhovárať. Oni sa pomstili tým, ktorí s nimi žili v dedine, ukorisťovali ich, brali do väzenia, na výsluchy, bili ich a synov, mužov, bratov od nich brali preč. Mnohí z nich sa vrátili domov zranení, nemí alebo sa vôbec nevrátili. Chceli pomstiť hlavne tých. 

O tomto všetkom bola kniha. O ľuďoch. Dedinčanoch, ktorých vrchnosť považovala za sprostý dobytok. 

Ach ale tak ťažko sa tá kniha číta. Keď človeka niečo nebaví. Možno by to ani nebolo také zlé, keby sa to nemuselo tak narýchlo do školy prečítať, ale kludne po častiach a viac sa nad tým zamýšľať. Aj keď ma to nebavilo, som rada, že som si to prečítala.
Predsalen bola to veľmi úspešná kniha. Máloktorým sloveským autorom sa podarí, že ich kniha je preložená do bulharčiny, ruštiny, rumunštiny, češtiny, poľštiny, chorvátčiny, maďarčiny, nemčiny.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Milé listy pre ženy / Listy od tvojho Kráľa, Milovanej Princeznej

Keď mi táto drobná knižka prišla, chcela som si každý deň prečítať po jednom liste. Čo myslíte, ako to dopadlo? Za dva večery som ju mala celú zhltnutú. Okrem krásneho spracovania, ktoré sa ponúka čitateľovi, Sheri Shepher zapísala stránky, ktoré by sa páčili každej žene. Veď kto by sa nechcel cítiť ako princezná? Ale má to svoje ALE. 

Táto krásna mnohofarebná knižka otvorí oči ženám - pomôže im vidieť sa tak, ako ich vidí Boh. Mnohé dokonca ani nevedia, že sú dcérami Kráľa, že boli a sú vybrané aby boli jeho Princeznami. Niekde medzi detstvom a dospelosťou vyjednávajú so svojimi rozprávkovými snami, kde bývajú dotlačené do zmeny svojej identity - zmenu, ktorá bola navrhnutá vlastnými neistotami a pochybnými zlátaninami z médií. No tieto nežné, zamilované listy napísané z pohľadu samého Boha dokazujú, že každá žena je nádherná práve taká, aká je. Každá žena, ktorá kráča s dôverou za Božími zámermi, môže pomôcť a požehnať iných - dokonca aj budúce generácie. Je ťažké pozrieť sa na svoj…

Fitness tekvicový koláč

Ingrediencie  Cesto 1 šálka ovsených vločiek 2 lyžičky hnedého cukru pol šálky kokosu olivový olej
Plnka  pol kila maslovej tekvice pol šálky mandľového mlieka 3 lyžice medu 3 bielka 2 lyžičky škorice
Postup 1. Nakrájame tekvicu na malé kúsky a dáme variť do hrnca.  2. Medzitým ako sa varí tekvica si pripravíme základ.  Zmiešame dokopy ovsené vločky, kokos, trocha hnedého cukru a pár kvapiek oleja. Túto zmes natlačíme do formy na pečenie a dáme piecť na 10 minút na 200 stupňov. Pekáč si môžete vystlať papierom, ja som to však nerobila, pretože sa mi to vôbec neprilepovalo.  3. Na plnku požijeme už uvarenú tekvicu, ktorú rozmixujem najemno spolu s medom, škoricou, mandľovým mliekom ( ak nemáte mandľové, použite klasické ) a bielkami.  Rozmixovanú zmes vlejeme do pripravenej formy na pečenie.  4. Najprv dáme piecť na 20 minút po 210 stupňov a potom dopečieme na 170 stupňoch 30 minút.  Prajem dobrú chuť

Po veľmi dlhom čase... nákup kníh cez internet

Nepamätám si, kedy naposledy som si objednávala knihy..a to naozaj. Je to už veľmi dávno, lebo väčšinou som čítala z knižnice, alebo už z tých kníh, ktoré som mala doma a kupovala som len v kamenných kníhkupectvách. A aj tie nákupy sa niesli v duchu jedna maximálne dve knihy a dosť.

Teraz som bola donútená školou si niečo objednať, keďže sme si už vyberali témy bakalárskych prác. Ja som si zvolila literatúru ( logicky že... ) a téma sa viaže na autorku Margitu Kánikovú. Problém je však to, že jej knihy sa zháňajú už ťažšie. V kamenných kníhkupectvách ju vôbec nemali a na internete zväčša len 1. Jediný internetový obchod, ktorý mal AŽ dve jej knihy boli megaknihy.sk. Takže zo všetkej jej prózy som zohnala aspoň dve a zvyšné si budem môcť ísť zobrať do trnavskej knižnice. 

Kniha, ktorá sa ešte dá zohnať je V znamení púpavy, ktorú som naozaj videla vo viacerých internetových obchodoch. O piatej u Thalmeira je síce pokračovaním inej knihy, no aspoň niečo nech mám...Vždy je lepšie pracovať s…