Preskočiť na hlavný obsah

Vysoké Tatry...krása Slovenska

Načo sa trepať cez leto k moru, keď väčšia krása sa nachádza rovno pod nosom? Tým nechcem nič proti fanúšikom mora. Každému sa môže páčiť niekde inde. Keďže som bola už aj pri mori, viem to porovnať. A ako by to u mňa skončilo? Asi by vyhrali Tatry. Je pekné sa opaľovať na pláži, vdychovať slaný vzduch a hádzať sa do vĺn, no miestami je to nuda...Je mi jasné, že keď zostarnem a hlavne zoslabnem, tiež dám prednosť moru, no kým som mladá radšej by som sa štverala do výšok a videla celú krajinu pred sebou. Keď stojím tak vysoko a vidím to všetko pod sebou, som na seba pyšná. Pyšná som na to, že som vytrvalá a hlavne, že som dokázala niečo, na čo sa iný ani nedajú nahovoriť. Keď som sa tento rok dostala na Veľké Solisko, najprv som ani nevedela na akom kopci som...Bolo to asi dosť nezodpovedné, nezobrať si mapu a nevedieť, kde vyleziem. No šli sme podľa značiek. Väčší šok ma čakal však, keď sa celá túra skončila. Prešli sme ju za 6,5 hodiny a dostali sme sa na najvyššiu časť. Na druhý deň som čakala svalovku a takú poriadnu, no našťastie som nemala. Ak ste fanúšikom hôr, viete aký je to pocit stáť úplne hore a ak nie, aspoň vám ukážem fotky z tejto krásnej časti krajiny.


 fotka z diaľky
mapka oblasti
Štrbské pleso
vodopád Skok
pri plese nad vodopádom Skok
leto a sneh :) 

Capie pleso
kde inde je takto čistá voda? 
aj takýto bol terén
Okrúhle pleso
Vyšné pleso
cesta naspäť na Štrbské pleso
Fotky bohužiaľ nevedia ukázať všetky spomienky, ktoré som si odtiaľ zobrala. 

Komentáre

  1. Viem, že je tento článok už trochu starší, ale už keď som sa sem dostala... :D
    Neviem už, ako som včera na tvoj blog narazila, ale keď som videla, že tu máš turistické tipy, chcela som sa pozrieť, pretože o tom zatiaľ nebloguje fakt asi nikto, a nejak intuitívne som vytušila, že tu určite nájdem Mlynickú dolinu, a hen, tu je. :D
    Ja s ocom už nejakých cca 10 rokov chodím na Predné Solisko, máme už takú tradíciu, ale tento rok sme chceli skúsiť prejsť tú trasu Mlynickou a Furkotskou dolinou, pomedzi Bystrú lávku, len nám vôôbec neprialo počasie, a aj tak by sme sa boli vrátili, tak možno budúci rok. No neviem neviem, keď som si pozerala túto trasu na videu a fotografiách, trochu sa mi zakrútila hlava, asi predsalen nie som zvyknutá na výstupy, kde si mám pomáhať reťazami. :D Zistila som (skoro, však?), že som asi dosť posero z väčších výšok než som vysoká ja, ale tak stále ma to tam láka, lebo ma fascinuje, ako sú všetky tie plieska a celá tá cestička skrytá, skoro možno neviditeľná, keď sa tam pozerám len z lanovky. Na Veľkom Solisku by som sa možno mohla aj rovno pochovať, takže tam fakt nejdem:D , ale čo myslíš, je to OK pre takého človeka ako som ja, aby som vyliezla ASPOŇ k tomu plesu nad Skokom? Teda raz som to skúšala, keď som mala asi 9-10 rôčkov, ale v polke som sa rozrevala a musela som dole :DD, ale tak už si nepamätám, aké to tam je. Neviem, veľmi by som to tam chcela ísť preskúmať, ale keď si reálne prehodnotím svoje schopnosti, tak budem asi rada, ak ma tam nepochovajú. :D Mám hroznú povahu po ocovi - odvahu všetko skúšať a preskúmať - len sa bojím, že raz na to doplatím, nakoľko keď už niečo robím, nie je mi všetko jedno, či prežijem. :D :D Stačí, že nás raz na Solisku zastihla búrka a povedala som si, "tak sem už nikdy viac", a stále sa tam pretŕčam. Možno ma práve zachraňuje môj prístup "mám na saláme, nejako bude." :D
    Inak samozrejme, že chválim aj fotky, ale to asi nemusím ani tak písať, nakoľko som už spomínala, že ma táto trasa zaujala. :))

    A tak ako píšeš o tej dovolenke pri mori, mnohí to dosť uprednostňujú pred našimi horami... Ja by som síce po 5 rokoch už aj na nejakú krásnu pláž šla, náhodou to ani nejak nepovažujem za nudu, lebo mám rada plávanie a nahováram si, že tým aspoň "zosilniem"... a relaxujem tiež rada... ale aj tam si viem nájsť adrenalín, keď som sa v mori 2x takmer utopila, keby som plávať nevedela. :D :D Najradšej by som každé leto absolvovala oba typy dovoleniek. Oba mi dávajú veľa.

    Napríklad mnohí turisti neznášajú "turistov-lanovkárov", kvôli - možno nude, ale ja lanovky milujem kvôli tomu pocitu mať nohy vo vzduchu a užívať si ten výhľad, "lietanie"... možno tie kabínkové by som si až tak neužila.
    Len som tým vlastne chcela povedať, že existujú aj takéto kríženčatá ako ja, ktoré vidia dobrý osoh asi vo všetkom. :D

    No a prečo toto celé píšem... myslím, že nakoľko tieto zákutia Štrbského Plesa mnoho ľudí, hlavne blogerov nepozná, tak tu nájdem pochopenie. :)) Štve ma, ako toto leto všetci postujú fotky, že veľkí turisti, boli na "turistike" pri plese, a nikto sa už nedostal ďalej, ASPOŇ na to Predné Solisko. Je pravda, že bolo často hrozné počasie, ale poznám povahy ľudí s takýmito fotkami. :D
    No, myslela som, že toho napíšem menej, ale ja keď komentujem blogy, tak tam vždy zanechám litánie, takže ani tu nebudem výnimkou. :D Tak snáď si to tu nájdeš. :)
    Rowena | Feeling Hoppy

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Bože prečo v tom okienku pri písaní textu mi ten komentár príde tak akurát, taký "komentáriček", a keď to odošlem, tak sa zľaknem? :D Ja už radšej nebudem nič písať, lebo keď si predstavím, koľko článkov na svojom blogu som mohla touto formou prokrastinácie zhotoviť! :D

      Odstrániť
    2. Ahoj Rowena :)
      Tvôj dlhý komentár ma len veľmi potešil !!
      Pýtala si sa, či by si sa dostala nad Skok..na 100% percent. Tam tá trasa bola veľmi jednoduchá, celý čas sme šli vlastne v lese a až po vodopáde začali šutre ( strááášne veľa kameňov ) a laná a rebríky..tých tam nebolo až tak veľa.
      Neviem ako to máš s tou výškou, že či je to taký rešpekt ( to mám aj ja ") alebo fakt, že by si sa ani dole nepozrela.
      Tvoj prístup : "mám na saláme, niečo bude", veľmi dobre poznám. Keď som šla na Veľké Solisko, nemala som potuchy kam idem..Šak načo mi bude mapa, značky to istia, načo veľa vody, však si naberieme z jazierok a keď som volala s maminou, tak skoro vyskočila z kože :D Najťažšia časť výstupu bola snehová stena, lebo to sa šmýkalo aj keď som mala trekingové topánky a vtedy som sa aj nachvíľu zľakla, lebo chalan mal len botasky a keby sa nezachytí o jeden kameň, tak je niekde dole dolámaný :( .
      Aj ja mám takú nejakú odvahu, do všetkého sa hrnúť a potom si nadávam, načo som sa to dala, však to nezvládnem a niekedy je to len ťahanie z posledných síl a vedomie, že keď to dokážem som lepšia ako polovica Slovenska, lebo oni tu v živote neboli :D :D Neviem, či si pozerala aj Alpy, a to bolo už aj fyzicky aj psychicky náročné dosť...
      Ale každý kopec je také malé víťazstvo nad samým sebou a prekonávanie seba.

      Odstrániť
    3. To som rada. :))
      Hej, tú lesnú trasu k vodopádu si ešte celkom pamätám, to bolo skôr zdĺhavé, než náročné. No, však uvidím, keď tam dôjdem, či sa rozhodnem pokračovať aj ďalej. Teraz tými rebríkmi si mi dosť zasadila chrobáka do hlavy. :D To pôjdem radšej posledná, aby za mnou nejakí turisti nejačali, že mám ísť rýchlejšie. :D Pravdepodobne si budem musieť dokúpiť vhodnejšiu obuv, aj keď s mojou veľkosťou 33-34 to bude trochu problém, ale keď tu píšeš o tom chalanovi v botaskách... Inak k tým výškam, nerobí mi ani tak problém pozerať sa pod seba, len sa mi urobí trochu mdlo, keď si uvedomím, že nie som o nič pripevnená. Taký bungee-jumping by som asi dala, práve kvôli tomu isteniu, ale tu ide fakt o život. :D Mňa len porazí, ak sa dostanem ponad Skok, a ďalej sa mi už nebude chcieť. :D
      Inak na nejakom turistickom webe niekto spomínal, že chodník na Veľké Solisko je už zakázaný, tak snáď to bolo len z inej strany. :D
      A k tým Alpám... no, mne stačil aj blog jednej baby, ako sa šplhala na Gerlachovský štít. :D :D Ale skúsila som si len tak zo srandy vygoogliť obrázky Mt. Everestu, a myslím, že mi tieto obrázky tiež bohate stačili. :D
      No každopádne máš pravdu v tom, že keď už človek niečo zvládne, tak to stojí za ten pocit, som rada, že v tom má niekto záľubu. :)

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Milé listy pre ženy / Listy od tvojho Kráľa, Milovanej Princeznej

Keď mi táto drobná knižka prišla, chcela som si každý deň prečítať po jednom liste. Čo myslíte, ako to dopadlo? Za dva večery som ju mala celú zhltnutú. Okrem krásneho spracovania, ktoré sa ponúka čitateľovi, Sheri Shepher zapísala stránky, ktoré by sa páčili každej žene. Veď kto by sa nechcel cítiť ako princezná? Ale má to svoje ALE. 

Táto krásna mnohofarebná knižka otvorí oči ženám - pomôže im vidieť sa tak, ako ich vidí Boh. Mnohé dokonca ani nevedia, že sú dcérami Kráľa, že boli a sú vybrané aby boli jeho Princeznami. Niekde medzi detstvom a dospelosťou vyjednávajú so svojimi rozprávkovými snami, kde bývajú dotlačené do zmeny svojej identity - zmenu, ktorá bola navrhnutá vlastnými neistotami a pochybnými zlátaninami z médií. No tieto nežné, zamilované listy napísané z pohľadu samého Boha dokazujú, že každá žena je nádherná práve taká, aká je. Každá žena, ktorá kráča s dôverou za Božími zámermi, môže pomôcť a požehnať iných - dokonca aj budúce generácie. Je ťažké pozrieť sa na svoj…

Fitness tekvicový koláč

Ingrediencie  Cesto 1 šálka ovsených vločiek 2 lyžičky hnedého cukru pol šálky kokosu olivový olej
Plnka  pol kila maslovej tekvice pol šálky mandľového mlieka 3 lyžice medu 3 bielka 2 lyžičky škorice
Postup 1. Nakrájame tekvicu na malé kúsky a dáme variť do hrnca.  2. Medzitým ako sa varí tekvica si pripravíme základ.  Zmiešame dokopy ovsené vločky, kokos, trocha hnedého cukru a pár kvapiek oleja. Túto zmes natlačíme do formy na pečenie a dáme piecť na 10 minút na 200 stupňov. Pekáč si môžete vystlať papierom, ja som to však nerobila, pretože sa mi to vôbec neprilepovalo.  3. Na plnku požijeme už uvarenú tekvicu, ktorú rozmixujem najemno spolu s medom, škoricou, mandľovým mliekom ( ak nemáte mandľové, použite klasické ) a bielkami.  Rozmixovanú zmes vlejeme do pripravenej formy na pečenie.  4. Najprv dáme piecť na 20 minút po 210 stupňov a potom dopečieme na 170 stupňoch 30 minút.  Prajem dobrú chuť

Po veľmi dlhom čase... nákup kníh cez internet

Nepamätám si, kedy naposledy som si objednávala knihy..a to naozaj. Je to už veľmi dávno, lebo väčšinou som čítala z knižnice, alebo už z tých kníh, ktoré som mala doma a kupovala som len v kamenných kníhkupectvách. A aj tie nákupy sa niesli v duchu jedna maximálne dve knihy a dosť.

Teraz som bola donútená školou si niečo objednať, keďže sme si už vyberali témy bakalárskych prác. Ja som si zvolila literatúru ( logicky že... ) a téma sa viaže na autorku Margitu Kánikovú. Problém je však to, že jej knihy sa zháňajú už ťažšie. V kamenných kníhkupectvách ju vôbec nemali a na internete zväčša len 1. Jediný internetový obchod, ktorý mal AŽ dve jej knihy boli megaknihy.sk. Takže zo všetkej jej prózy som zohnala aspoň dve a zvyšné si budem môcť ísť zobrať do trnavskej knižnice. 

Kniha, ktorá sa ešte dá zohnať je V znamení púpavy, ktorú som naozaj videla vo viacerých internetových obchodoch. O piatej u Thalmeira je síce pokračovaním inej knihy, no aspoň niečo nech mám...Vždy je lepšie pracovať s…