Preskočiť na hlavný obsah

Zlodejka kníh - Markus Zusak

Názov : Zlodejka kníh
Orig. názov: The book thief
Autor : 
Markus Zusak
Preklad: Vladislav Gális
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2010, 2014
Počet strán : 479
Väzba: tvrdá
Žáner: Spoločenský román


Liesel Memingerová prichádza do nemeckého mestečka Molching, kde ju čakajú adoptívni rodičia. Postupne si zvyká na krik a výčitky novej mamy Rosy i na láskavosť nového ocka Hansa. Liesel si nachádza priateľov - aj toho najlepšieho, ktorý sa do nej zaľúbi. Zoznamuje sa so slovami, učí sa ich čítať i zapisovať. Počúva hudbu, ktorou jej ocko obveseľuje mestečko. A hoci by to od nej asi nik nečakal, kradne knihy.
Na všetko, čo vnímavá Liesel prežíva, však dopadá tieň Adolfa Hitlera, ktorý vládne Nemecku a nepochybne aj srdciam väčšiny jeho obyvateľov. Jej ocko nacistickému poblázneniu odolal a Liesel sa čoskoro naučí rozlišovať medzi svetom "tam vonku", kde treba na požiadanie hajlovať či vešať zástavy so svastikami, a svetom "vnútri", v dome, kde sa v pivnici ukrýva mladý židovský utečenec.
Blíži sa koniec vojny, život je čoraz ťažší a Smrť, rozprávač strhujúceho príbehu Liesel Memingerovej, má čoraz viac práce. Jeho pohľad sprevádza čitateľov od prvej stránky po poslednú a prifarbuje ju melanchóliou i čiernym humorom.



Mladý austrálsky autor si získal medzinárodné uznanie románmi Som posol a Zlodejka kníh. Písať začal ako 16-ročný a o sedem rokov neskôr mu vyšla jeho prvá kniha The Underdog. Zusak sa narodil v Sydney rakúskemu otcovi a nemeckej matke. Tá mu často rozprávala príhody o nacistickom Nemecku, bombardovaní Mníchova a pochode Židov cez mestečko, v ktorom kedysi žila. Práve matkino rozprávanie ho inšpirovalo k napísaniu románu Zlodejka kníh. Odkaz


Túto knihu som chcela, ešte keď bola prvýkrát vydaná. Povedala som o tom mamine, no tá mi ju nekúpila, lebo sa jej nepáčilo o čom to je. 
Nakoniec som sa k nej dostala teraz, keď som staršia a v niektorých veciach vnímavejšia. Možno to je aj dobre, že vtedy som si ju nemohla prečítať. 

Teraz sa mi dostala do ruky vďaka knižnici, a dosť ma zarazilo, keď som ju našla v detskom oddelení literatúry...asi ju tam niekto zabudol. 
Ak ste knihu ešte nečítali a videli ste film, tak vám hovorím, že film neobsahoval ani polovicu knihy...


Dej sa odohráva počas obdobia 2. svetovej vojny. Liesel si adoptujú a vychovávajú ako vlastnú dcéru. Spoznáva svoje nové mestečko, jeho obyvateľov, školu, povinnosti, nových kamarátov...no v pozadí toho všetkého stále visí hlas Hitlera a jeho prejavy a rozkazy, ktoré musia "správni" nemeckí občania dodržiavať. Nik nepovie nič proti nahlas, no dusí to v sebe. Kniha ukazuje ťažké obdobie dospievania Liesel, ktoré bolo poznačené vojnou, smútkom a smrťou.. Ako sa z jedného kradnutia stane ďalšie a ďalšie...ako sa v niekom počas tohto boja najinteligentnešieho tvora na zemi proti svojmu bratovi objaví ľudskosť a človečina...


Videla som skôr film ako som knihu prečítala, čo mi bolo trocha ľúto, lebo radšej najprv čítam, až potom pozerám. Dokonca aj keď som bola v polovičke v knihe, opäť som si pozrela film. Čiže podstavy som si predstavovala ako hercov, no bolo tam aj množstvo nových, čo ma potešilo. Jednoznačne sa mojou obľúbenou postavou stal Rudy. Jeho osud ma najviac bolel a bolo mi ho ľúto. Prirástol mi k srdcu. Bol veľmi milý a nebál sa brániť tých, na ktorých mu záležalo. Bol aj trpezlivý a znášal hrdo potupu a bitky. Liesen sa stala hneď jeho priateľkou, aj keď sa skoro stále urážali, no pri nich to vyzeralo tak zlato :D :D. Liesel som tiež mala rada, no prišla mi dosť uzavretá a neverila žiadnym ľuďom, okrem dvoch. Tým prvým bol jej adoptívny otec a druhý bol Žid. 



Keď som začala čítať knihu, bola som si vedomá, že to nebude žiadny ľúbostný román alebo nejaká komédia. Téma, ktorou sa autor zaoberal je i v dnešnej dobe dosť bolestivá a varovná. Tie posledné stránky boli i pre mňa také bolestivejšie, keď tam bolo toľko smrti za nič. Umierali úplne bezbranní ľudia, ktorí nič zlé nespravili. Ale o tom je celá vojna. Len o smrti. Preto sa mi páčil aj nápad spisovateľa, že rozprávačom celého príbehu je smrť. Predstaviť si takú postavu, dá predsalen fantázii trochu zabrať. Stále mám však svoju predstavu o tom, kto berie mŕtve duše zo sveta, takže v tom som sa s autorom nezhodla. 


Táto kniha má všade dobré hodnotenia a ani ja jej to nijako neskazím. Je to trochu náročnejšie čítanie, keď si predstavujete pochody Židov, bombardovania, zákopy...
Ale určite stojí za to! 


Hodnotenie
5/5




Komentáre

  1. Toto je moja srdcovka :) ! A je to prvá kniha čo ma rozplakala..

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Som rada,že sa ti Zlodejka kníh páčila-pre mňa je to jedna z najlepších kníh,aké som kedy čítala....a plakala som kvôli nej dva dni...ale za to sa na autora nehnevám:)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Všichni knihu chválí, nápad vypadá skvěle, už ji mám taky na wishlistu :)

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Milé listy pre ženy / Listy od tvojho Kráľa, Milovanej Princeznej

Keď mi táto drobná knižka prišla, chcela som si každý deň prečítať po jednom liste. Čo myslíte, ako to dopadlo? Za dva večery som ju mala celú zhltnutú. Okrem krásneho spracovania, ktoré sa ponúka čitateľovi, Sheri Shepher zapísala stránky, ktoré by sa páčili každej žene. Veď kto by sa nechcel cítiť ako princezná? Ale má to svoje ALE. 

Táto krásna mnohofarebná knižka otvorí oči ženám - pomôže im vidieť sa tak, ako ich vidí Boh. Mnohé dokonca ani nevedia, že sú dcérami Kráľa, že boli a sú vybrané aby boli jeho Princeznami. Niekde medzi detstvom a dospelosťou vyjednávajú so svojimi rozprávkovými snami, kde bývajú dotlačené do zmeny svojej identity - zmenu, ktorá bola navrhnutá vlastnými neistotami a pochybnými zlátaninami z médií. No tieto nežné, zamilované listy napísané z pohľadu samého Boha dokazujú, že každá žena je nádherná práve taká, aká je. Každá žena, ktorá kráča s dôverou za Božími zámermi, môže pomôcť a požehnať iných - dokonca aj budúce generácie. Je ťažké pozrieť sa na svoj…

Fitness tekvicový koláč

Ingrediencie  Cesto 1 šálka ovsených vločiek 2 lyžičky hnedého cukru pol šálky kokosu olivový olej
Plnka  pol kila maslovej tekvice pol šálky mandľového mlieka 3 lyžice medu 3 bielka 2 lyžičky škorice
Postup 1. Nakrájame tekvicu na malé kúsky a dáme variť do hrnca.  2. Medzitým ako sa varí tekvica si pripravíme základ.  Zmiešame dokopy ovsené vločky, kokos, trocha hnedého cukru a pár kvapiek oleja. Túto zmes natlačíme do formy na pečenie a dáme piecť na 10 minút na 200 stupňov. Pekáč si môžete vystlať papierom, ja som to však nerobila, pretože sa mi to vôbec neprilepovalo.  3. Na plnku požijeme už uvarenú tekvicu, ktorú rozmixujem najemno spolu s medom, škoricou, mandľovým mliekom ( ak nemáte mandľové, použite klasické ) a bielkami.  Rozmixovanú zmes vlejeme do pripravenej formy na pečenie.  4. Najprv dáme piecť na 20 minút po 210 stupňov a potom dopečieme na 170 stupňoch 30 minút.  Prajem dobrú chuť

MINIRECENZIE: Muž, který kradl rukopisy, Dokonalý pár, Ten dom je jedna veľká katastrofa

Po dlhom čase je tu opäť článok s minirecenziami. V tejto časti možno hovoriť o dvoch katastrofách a jednej celkom vtipnej vydarenej knihe. Veľmi ma teší, že zrovna tou vydarenou knihou, je kniha slovenského autora. Je celkom originálna a prekvapila už svojim názvom Ten dom je jedna veľká katastrofa. Čo sa však týka zvyšných dvoch kníh, nejde o žiadnu slávu. Kniha, ktorá sa hrá na detektívku - Muž, který kradl rukopisy a kniha, kde máte hneď po prvých stranách chuť zabiť najprv hlavnú hrdinku a potom aj samotnú autorku - Dokonalý pár. Poďme sa však na to pozrieť postupne. 

Ten pocit, keď si kupujete knihu,prečítate si dokonca anotáciu a pozdáva sa vám. Je to spojené s minulosťou, ide o dva príbehy v jednom, celkom to vyzerá na zaujímavú zápletku a môže to byť plné tajuplna, keďže je to aj detektívka. 
Ten pocit, keď knihu dočítate a nemáte to srdce ju hodiť do ohňa kvôli stromom, ktoré kvôli nej vyrúbali...
V tejto knižke máme hlavnú hrdinku, ktorá je neutrálna. Aspoň mne sa tak javila. …