Preskočiť na hlavný obsah

Druhý pokus / Café Hyena, Plán odprevádzania

Od Jany Beňovej som čítala knihu Preč ! Preč !, vtedy som povedala, že vo mne zachovala myšlienkový guláš a nevedela som, čo vo mne vôbec tá kniha zanechala. Nechcem nijako zaniesť za prah dverí autorov hneď po prvej knihe, ktorá sa mi nezapáčila. Café Hyena bola druhá šanca v prípade Jany Beňovej. 



Café Hyena, tradičná kaviareň v centre Bratislavy, v ktorej sa miešajú turisti so štamgastami a milencami. Kniha o tom, aké dôležité je odprevádzať a chrániť milované bytosti. Zvlášť na ceste petržalským bludiskom. Zvlášť po tom, čo sa z neho nenápadne vytratil Minotaurus.











Hneď po prvých stranách knihy sa vo mne ocitli pocity melancholie a sivej farby. Úprimne som nečakala hneď taký začiatok a chápem ľudí, ktorí sa nedostali ani ďalej. ( poznám takých )

Elza. Niekto dostane sračku, keď sa vyberie do Egypta. My sme ju dostali vždy, keď sme sa vrátili domov. Do Petržalky. (str.15)

Príbeh nás zavedie do bratislavského sídliska, Petržalka. V Café Hyena sa stretáva štvorica umelcov- Elza, Ian, Rebeka, Elfman. To, že sú umelci majú oni vryté vo svojom srdci, iné si o nich pomyslia ľudia, ktorí ich stretávajú v kaviarni. Chodia tam každý deň traja, zakaždým zvyšný štvrtý musí zarábať, aby ich spolok mal na pitie a jedlo. Takýto život si žijú. Časom sa však už menej spolu stretávajú. Žijú si svoje životy v paneloch, ktoré sú plné hluku, nepokojov, umierania a zároveň žitia. 

"V noci som sa zobudila na silnú bolesť hrdla. Vytrhla ma zo strašného sna. Mesto obsadili lievance. Oblečené v čiernom, tváre nahladko oholené a vybielené - čistučké - akoby vyumývané silným dažďom. Ja a Rebeka sa zrážame v meste a unikáme. Cestu nám lemujú kaviarne, reštaurácie a telocvične, zmenené dočasne na tábory a brlohy plné ľudí. Plačú. Na tvári majú obväzy, ktorými presakuje krv. Väčšina nemá nos. Zuby a ústa majú rozbité a obväzy majú na hrdle. Bolesť z nich žiari, rany hýria farbami. Horia ako lampióny. Plačú a majú strach. Chvíľu si pri nich s Rebekou oddýchneme a utekáme ďalej. Až pred Prior na zastávku autobusu číslo 104."(str.100-101) 

 Autorka je verná svojmu štýlu písania a preto aj táto kniha, nemá veľa dialógou. Zato obsahuje prirovnania a prerozprávania hlavne postavy Elzy. Neobsahuje žiadnu hlavnú zápletku a dej vyznieva monotónne. Nedá sa mať od knihy nejaké veľké očakávania. Je to krátka kniha, ktorá obsahuje veľa odstavcov. Je to dielo pri ktorej by ani nevadilo nejakú časť vynechať a nič by čitateľovi z nej nechýbalo. 
Na obale knihy sú odporúčania od iných autorov, ktorý majú o tejto knihe vysokú mienku. Úprimne ich nechápem. Prečo túto knihu tak vyzdvihujú? Snažím sa brať ohľad na to, že sú iná generácia, no padlo tam aj tvrdenie, že túto knihu ľudia vyhlásia za najdôležitejších diel novej slovenskej prózy... Možno "veľkí" kritici toto dielo oceňujú a kladne hodnotia, no v blogovom svete, ktorého som súčasťou, som ani raz nenarazila na recenziu tejto knihy. Mladých to nemá čím očariť. Prečo by mala mať potom kniha úspech, keď neláka ľudí??Možno ešte Bratislavčania sa v tom nájdu, keď je to o ich domovine...

Nechcem nijako zle vravieť na autorku, no touto knihou si moje srdce určite nezískala. Po Preč!Preč! som napísala, že mám zmiešané pocity, po tomto môžem povedať, že sú negatívne. 

Hodnotenia na prebale..

Táto malá próza sa musí čítať dlho. Nepochybne ju bude čas čítať dlho. Budú túto prózu odmeňovať, a nominovať, a prekladať, a filmovať, budú ju antologizovať, a čítankovať, a emblematizovať. Vyhlásia ju za jedno z najdôležitejších diel novej slovenskej prózy. 
Daniel Hevier

Presné oko, skvelý jazyk, humor, irónia, sarkazmus - a ešte vždy neha. 
Dušan Dušek

...nepamätám si názov a možno to už vyšlo vlani, ale je to dobré
Milan Lasica

Čítal som knihu s obrovskou radosťou a považujem túto prózu za najlepší text, aký som čítal z československého regiónu za posledných dvadsať rokov. 
Ladisla Horáček

Plán odprevádzania je živou správou z domova o dnešnom tekavom, tikajúcom a pikajúcom živote. Sme v oku hurikánu a vstupuje do nás mihotavý svet. 
Peter Zajac


Café Hyena prichádza ako smršť, ako žiariaci meteor, v jeho svetle môžeme prežiť mimoriadny čitateľský zážitok a uvedomiť si, ako má vyzerať v súčasnosti moderný román. 
Stanislav Polauf

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Marenčin PT




Názov: Café Hynea, Plán odprevádzania, Autor: Jana Beňová, Vydavateľstvo: Marenčin PT, Žáner: ...

Komentáre

  1. Pozývam ťa na moju novoročnú giveaway :) http://korytna.blogspot.sk/2014/12/novorocna-giveaway.html :)

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Milé listy pre ženy / Listy od tvojho Kráľa, Milovanej Princeznej

Keď mi táto drobná knižka prišla, chcela som si každý deň prečítať po jednom liste. Čo myslíte, ako to dopadlo? Za dva večery som ju mala celú zhltnutú. Okrem krásneho spracovania, ktoré sa ponúka čitateľovi, Sheri Shepher zapísala stránky, ktoré by sa páčili každej žene. Veď kto by sa nechcel cítiť ako princezná? Ale má to svoje ALE. 

Táto krásna mnohofarebná knižka otvorí oči ženám - pomôže im vidieť sa tak, ako ich vidí Boh. Mnohé dokonca ani nevedia, že sú dcérami Kráľa, že boli a sú vybrané aby boli jeho Princeznami. Niekde medzi detstvom a dospelosťou vyjednávajú so svojimi rozprávkovými snami, kde bývajú dotlačené do zmeny svojej identity - zmenu, ktorá bola navrhnutá vlastnými neistotami a pochybnými zlátaninami z médií. No tieto nežné, zamilované listy napísané z pohľadu samého Boha dokazujú, že každá žena je nádherná práve taká, aká je. Každá žena, ktorá kráča s dôverou za Božími zámermi, môže pomôcť a požehnať iných - dokonca aj budúce generácie. Je ťažké pozrieť sa na svoj…

Fitness tekvicový koláč

Ingrediencie  Cesto 1 šálka ovsených vločiek 2 lyžičky hnedého cukru pol šálky kokosu olivový olej
Plnka  pol kila maslovej tekvice pol šálky mandľového mlieka 3 lyžice medu 3 bielka 2 lyžičky škorice
Postup 1. Nakrájame tekvicu na malé kúsky a dáme variť do hrnca.  2. Medzitým ako sa varí tekvica si pripravíme základ.  Zmiešame dokopy ovsené vločky, kokos, trocha hnedého cukru a pár kvapiek oleja. Túto zmes natlačíme do formy na pečenie a dáme piecť na 10 minút na 200 stupňov. Pekáč si môžete vystlať papierom, ja som to však nerobila, pretože sa mi to vôbec neprilepovalo.  3. Na plnku požijeme už uvarenú tekvicu, ktorú rozmixujem najemno spolu s medom, škoricou, mandľovým mliekom ( ak nemáte mandľové, použite klasické ) a bielkami.  Rozmixovanú zmes vlejeme do pripravenej formy na pečenie.  4. Najprv dáme piecť na 20 minút po 210 stupňov a potom dopečieme na 170 stupňoch 30 minút.  Prajem dobrú chuť

Po veľmi dlhom čase... nákup kníh cez internet

Nepamätám si, kedy naposledy som si objednávala knihy..a to naozaj. Je to už veľmi dávno, lebo väčšinou som čítala z knižnice, alebo už z tých kníh, ktoré som mala doma a kupovala som len v kamenných kníhkupectvách. A aj tie nákupy sa niesli v duchu jedna maximálne dve knihy a dosť.

Teraz som bola donútená školou si niečo objednať, keďže sme si už vyberali témy bakalárskych prác. Ja som si zvolila literatúru ( logicky že... ) a téma sa viaže na autorku Margitu Kánikovú. Problém je však to, že jej knihy sa zháňajú už ťažšie. V kamenných kníhkupectvách ju vôbec nemali a na internete zväčša len 1. Jediný internetový obchod, ktorý mal AŽ dve jej knihy boli megaknihy.sk. Takže zo všetkej jej prózy som zohnala aspoň dve a zvyšné si budem môcť ísť zobrať do trnavskej knižnice. 

Kniha, ktorá sa ešte dá zohnať je V znamení púpavy, ktorú som naozaj videla vo viacerých internetových obchodoch. O piatej u Thalmeira je síce pokračovaním inej knihy, no aspoň niečo nech mám...Vždy je lepšie pracovať s…