Preskočiť na hlavný obsah

Na Orave bolo....

Ešte na začiatku januára...hneď od druhého po piateho som bola s bratom a s kamarátmi na Orave. Posledné dni prázdnin sme strávili tu. 
Bolo by však treba spomenúť aj tých, ktorí nám to umožnil, pretože okrem cesty sme nič nemuseli platiť a keďže som dcérou železničiara aj tá cesta bola na režimku. Zobrali nás bratia Františkáni a bývali sme v kláštore v Trstenej. 

Nebudem sa snažiť porovnávať juh, kde bývam a Oravu, lebo samozrejme je veľa rozdielností medzi týmito miestami . Najväčšia asi spočíva v prírode, lebo tam je na každom kúsku. Ale zas aj tu sú pekné miesta a dá sa oddychovať v prírode. 
Veľa sa hovorí, že ľudia zo severu sú povahovo iní. S týmto tvrdením by som nesúhlasila, lebo si myslím, že všade sa nájdu aj dobrí aj zlí ľudia.Povaha je osobná vec každého človeka a miesto bydliska o tom nič nehovorí! 
To ma aj trocha škrelo, keď tam jeden pán povedal, že oni sú privetivejší...no mne to zas prišlo, že sa musí vyťahovať on. Jak keby niekoho z Nových Zámkov poznal. Hlavné, že tu nikdy v živote nebol, ale reči mal..

Ja mám veľmi rada Slovensko, pretože je tu množstvo pekných prírodných miest. Aj keď patrím skôr nadšencom V. Tatier, aj Orava na mňa urobila dojem. No nie je tam veľmi príjemná cesta. Keď na jednej ceste musíte prestupovať až 4-krát a vláčik Oravka, ktorý som mimochodom hneď znenávidela, ide 63 cca km dve hodiny..Cesta tam trvala skoro 8 hodín. A samozrejme, že boli meškania :). 



Vďaka tomuto výletu som prvýkrát v živote bola aj v Poľsku. Je to také zvláštne, že som bola v Grécku, v Bulharsku, v Taliansku, v Chorvátsku, v Maďarsku, v Rakúsku a v Čechách, no v Poľsku nikdy.
 Síce som bola len kúsok za hranica v jednom obchode a nakúpila som si krowky (ako správna diabetička) aj tak som sa tomu veľmi potešila. 

Jedenkrát som mala možnosť ísť do koncentračného táboru v Poľsku, no potom sa ten školský výlet zrušil, stále by som sa tam však chcela ísť pozrieť. Tak aspoň prvý krok spravený, prekročenie hraníc. 
Možno pri prvých vetách ste sa zarazili, že sme bývali v kláštore. Keďže mám uja kňaza, pre mňa to nebol prvý pobyt v kláštore. Nie je to až také iné, aj keď na Orave je dosť chladno a ohrievanie nie je dostatočne silné, inak sa to ani nelíši vlastnou posteľou doma. Niekedy to bolo ako tábor, ráno vstať na omšu, potom si urobiť raňajky, poupratovať po sebe, umyť a utrieť riad, potom sa chystal program, čo býval až poobede, takže sme mali dosť voľného času. Jedenkrát sme mali túru, inokedy sme hrali futbal poprípade tenis alebo sme drichmali v izbách. Boli sme na jednej návšteve, na obede, ale aj sme hrali s Oravákmi zmiešaný futbal.A keďže tu nebol sneh, tak tam sme si to vynahradili. Prvýkrát v živote som odhŕňala sneh a postavili sme si snehuliaka :D :D. 

Môj začiatok nového roka začal veľmi dobre týmto výletom. Mala by som sa poďakovať chalanom, že ma tam akceptovali a vôbec aj chceli, lebo oni vybavili, aby som mohla ísť. Inak sa to volalo : Miništranský a Slávka. 

Komentáre

  1. Oravu milujem a áno je to aj preto, že tam chodím každý rok, pretože moja mama odtiaľto pochádza. :) Som z východu a aj tu je pekne, no Orava má niečo , čo pre mňa ostatné oblasti nemajú ... :) A súhlasím s tebou, všade sa nájdu aj dobrí aj zlí ľudia ;)

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Milé listy pre ženy / Listy od tvojho Kráľa, Milovanej Princeznej

Keď mi táto drobná knižka prišla, chcela som si každý deň prečítať po jednom liste. Čo myslíte, ako to dopadlo? Za dva večery som ju mala celú zhltnutú. Okrem krásneho spracovania, ktoré sa ponúka čitateľovi, Sheri Shepher zapísala stránky, ktoré by sa páčili každej žene. Veď kto by sa nechcel cítiť ako princezná? Ale má to svoje ALE. 

Táto krásna mnohofarebná knižka otvorí oči ženám - pomôže im vidieť sa tak, ako ich vidí Boh. Mnohé dokonca ani nevedia, že sú dcérami Kráľa, že boli a sú vybrané aby boli jeho Princeznami. Niekde medzi detstvom a dospelosťou vyjednávajú so svojimi rozprávkovými snami, kde bývajú dotlačené do zmeny svojej identity - zmenu, ktorá bola navrhnutá vlastnými neistotami a pochybnými zlátaninami z médií. No tieto nežné, zamilované listy napísané z pohľadu samého Boha dokazujú, že každá žena je nádherná práve taká, aká je. Každá žena, ktorá kráča s dôverou za Božími zámermi, môže pomôcť a požehnať iných - dokonca aj budúce generácie. Je ťažké pozrieť sa na svoj…

Fitness tekvicový koláč

Ingrediencie  Cesto 1 šálka ovsených vločiek 2 lyžičky hnedého cukru pol šálky kokosu olivový olej
Plnka  pol kila maslovej tekvice pol šálky mandľového mlieka 3 lyžice medu 3 bielka 2 lyžičky škorice
Postup 1. Nakrájame tekvicu na malé kúsky a dáme variť do hrnca.  2. Medzitým ako sa varí tekvica si pripravíme základ.  Zmiešame dokopy ovsené vločky, kokos, trocha hnedého cukru a pár kvapiek oleja. Túto zmes natlačíme do formy na pečenie a dáme piecť na 10 minút na 200 stupňov. Pekáč si môžete vystlať papierom, ja som to však nerobila, pretože sa mi to vôbec neprilepovalo.  3. Na plnku požijeme už uvarenú tekvicu, ktorú rozmixujem najemno spolu s medom, škoricou, mandľovým mliekom ( ak nemáte mandľové, použite klasické ) a bielkami.  Rozmixovanú zmes vlejeme do pripravenej formy na pečenie.  4. Najprv dáme piecť na 20 minút po 210 stupňov a potom dopečieme na 170 stupňoch 30 minút.  Prajem dobrú chuť

MINIRECENZIE: Muž, který kradl rukopisy, Dokonalý pár, Ten dom je jedna veľká katastrofa

Po dlhom čase je tu opäť článok s minirecenziami. V tejto časti možno hovoriť o dvoch katastrofách a jednej celkom vtipnej vydarenej knihe. Veľmi ma teší, že zrovna tou vydarenou knihou, je kniha slovenského autora. Je celkom originálna a prekvapila už svojim názvom Ten dom je jedna veľká katastrofa. Čo sa však týka zvyšných dvoch kníh, nejde o žiadnu slávu. Kniha, ktorá sa hrá na detektívku - Muž, který kradl rukopisy a kniha, kde máte hneď po prvých stranách chuť zabiť najprv hlavnú hrdinku a potom aj samotnú autorku - Dokonalý pár. Poďme sa však na to pozrieť postupne. 

Ten pocit, keď si kupujete knihu,prečítate si dokonca anotáciu a pozdáva sa vám. Je to spojené s minulosťou, ide o dva príbehy v jednom, celkom to vyzerá na zaujímavú zápletku a môže to byť plné tajuplna, keďže je to aj detektívka. 
Ten pocit, keď knihu dočítate a nemáte to srdce ju hodiť do ohňa kvôli stromom, ktoré kvôli nej vyrúbali...
V tejto knižke máme hlavnú hrdinku, ktorá je neutrálna. Aspoň mne sa tak javila. …