Preskočiť na hlavný obsah

Skutočný príbeh / Sedem dní do pohrebu

A opäť jeden zo skutočných príbehov. Tentokrát sa čitateľ musí vrátiť trocha do minulosti, do toho "slávne-neslávneho" režimu, kedy otvoriť si ústa mohlo znamenať aj posedieť si za mrežami. Píše sa rok 1972 a Ján Rozner prežíva smutnú, kedy zomrie jeho žena - prekladateľka, kritička, publicistka, redaktorka, pedagogička a neter známeho Janka Jesenského - Zora Jesenská. Za 7 dní bude pohreb v Martine a on začne spomínať.....

........................................................................

Ján Rozner, publicista, novinár, prekladateľ. Po emigrácii v 70. rokoch začal písať memoárovú knihu Sedem dní do pohrebu. Niektoré jej časti vyšli začiatkom 90. rokov v Slovenských pohľadoch. Ide o reflexiu na začiatok 70. rokov, po smrti prekladateľky Zory Jesenskej, jeho prvej manželky. V texte sa vracia do jej rodného domu v Martine. V rámci príprav na pohreb spomína na jednotlivé momenty spoločného života, na známe postavy vtedajšieho kultúrneho života a na dobu, ktorú spolu prežili.



.........................................................................................................




Okrem smútku po blízkej osobe, po jej smrti, začína kolotoč vybavovačiek okolo pohrebu. To isté zastihne i Jána Roznera. Vybaviť úradné papiere, pohrebníctvo, autobus do Martina, smútočné prejavy, kar a v neposlednom rade i hudbu pri smútočnej rozlúčke. Nemá to nijako uľahčené aj kvôli historickému obdobiu v ktorom žije. On i jeho manželka boli zakázaní, nesmeli tvoriť, prekladať, nikde vystupovať. Všetko musí byť vybavené tak, aby to neprovokovalo režim. Žiadne smútočné oznámenia do novín, že umrela významná osoba, všetko musí byť potichu. 
....A boli by vôbec schopní zrušiť i pohreb??Aké veľké hyeny sa v nich skrývajú? A kto bude riskovať a príde sa rozlúčiť s jej ženou? V jeho hlave víri množstvo myšlienok a spomienok, ktoré prežíva 7 dní dní pred pohrebom. 





,,A čo to bolo po vašom prejave, že bola potom taká dlhá pauza a nič sa nedialo?" 
-To vám bol cirkus," , povedal Felix,, , cirkus ani nie, to bolo niečo nehorázne, neuveriteľné".
Chcel vedieť, čo sa teda dialo. 

,,Už som to raz rozprával cestou sem," povedal univerzitný profesor, ale ktosi v izbe na neho zavolal:,,Len to rozprávaj ešte raz, aj tak to budeš ešte pár raz rozprávať." ( str. 294 )







Ak si myslíte, že tento román je jednoduchým čítaním, ste na omyle. Mne osobne sa retrospektívne príbehy asi čítajú aj najhoršie. Veľakrát je to len o tom, aby sa vďaka knihe ukázalo dané obdobie, poprípade zmýšľanie vtedajšieho ľudu. Rovnako je to aj v tomto prípade. 

Z rozprávania Roznera sa dozviete o jeho detstve, jeho tvorbe, práci, keď písal do novín, alebo keď pracoval v SAV, potom o zoznámení so Zorou a ich spolužití na diaľku, a spolu. 
Namyslenosť v tomto prípade ide úplne bokom, autor sám seba nezobrazuje ako dokonalého človeka, občana. ..ale úprimne píše aj o svojich nedostatkoch a chybách. Pomocou nepriamej charakteristiky sa čitateľ dozvedá o autorovi, jeho žene, rodine a priateľoch. Vďaka rozprávaniu sa dá veľmi pekne predstaviť vtedajšia Bratislava a čiastočne aj Martin, odkiaľ pochádzala Zora Jesenská. 

I napriek tomu, že to bolo zaujímavé a kniha sa mi celkovo veľmi páčila, niektoré pasáže na mňa pôsobili nudne a občas aj opakujúco. Preto som knihu čítala aj dosť pomaly, nemyslím si však, že keby ju hneď zhltnem, mala by rovnaký účinok, ako takto. 

Inak by sa na ňu zrejme pozerala generácia, ktorá v tých sedemdesiatych rokoch dospievala, alebo bola deťmi. Oni by pri čítaní mohli povedať: áno, toto tak bolo alebo, že nie, s týmto sa nestotožňujem. Moja generácia, teraz mladí, my sme len takí diváci, neoponujeme im, no ani si to tak nevieme predstaviť a precítiť. I keď som to čítala, niekedy som mala pocit, že čítam dejepis v takej inej forme. Mám pocit, že toto je kniha, ku ktorej sa dá kedykoľvek vrátiť. Netreba ju čítať celú odznova, stačia aj kúsky, poprípade fotografie, ktorých je tam dosť.
 Hodnota v tomto prípade určite nechýba a k tým rôznym romantikám, detektívkam a young adultkám, by sa do knižníc mal pridať aj takýto kús literárnych vedomostí. 

Názov: Sedem dní do pohrebu, Autor: Ján Rozner, Vydavateľstvo: Marenčin PT, Žáner: historický román, Životopisy

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu MARENČIN PT.


Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Milé listy pre ženy / Listy od tvojho Kráľa, Milovanej Princeznej

Keď mi táto drobná knižka prišla, chcela som si každý deň prečítať po jednom liste. Čo myslíte, ako to dopadlo? Za dva večery som ju mala celú zhltnutú. Okrem krásneho spracovania, ktoré sa ponúka čitateľovi, Sheri Shepher zapísala stránky, ktoré by sa páčili každej žene. Veď kto by sa nechcel cítiť ako princezná? Ale má to svoje ALE. 

Táto krásna mnohofarebná knižka otvorí oči ženám - pomôže im vidieť sa tak, ako ich vidí Boh. Mnohé dokonca ani nevedia, že sú dcérami Kráľa, že boli a sú vybrané aby boli jeho Princeznami. Niekde medzi detstvom a dospelosťou vyjednávajú so svojimi rozprávkovými snami, kde bývajú dotlačené do zmeny svojej identity - zmenu, ktorá bola navrhnutá vlastnými neistotami a pochybnými zlátaninami z médií. No tieto nežné, zamilované listy napísané z pohľadu samého Boha dokazujú, že každá žena je nádherná práve taká, aká je. Každá žena, ktorá kráča s dôverou za Božími zámermi, môže pomôcť a požehnať iných - dokonca aj budúce generácie. Je ťažké pozrieť sa na svoj…

Fitness tekvicový koláč

Ingrediencie  Cesto 1 šálka ovsených vločiek 2 lyžičky hnedého cukru pol šálky kokosu olivový olej
Plnka  pol kila maslovej tekvice pol šálky mandľového mlieka 3 lyžice medu 3 bielka 2 lyžičky škorice
Postup 1. Nakrájame tekvicu na malé kúsky a dáme variť do hrnca.  2. Medzitým ako sa varí tekvica si pripravíme základ.  Zmiešame dokopy ovsené vločky, kokos, trocha hnedého cukru a pár kvapiek oleja. Túto zmes natlačíme do formy na pečenie a dáme piecť na 10 minút na 200 stupňov. Pekáč si môžete vystlať papierom, ja som to však nerobila, pretože sa mi to vôbec neprilepovalo.  3. Na plnku požijeme už uvarenú tekvicu, ktorú rozmixujem najemno spolu s medom, škoricou, mandľovým mliekom ( ak nemáte mandľové, použite klasické ) a bielkami.  Rozmixovanú zmes vlejeme do pripravenej formy na pečenie.  4. Najprv dáme piecť na 20 minút po 210 stupňov a potom dopečieme na 170 stupňoch 30 minút.  Prajem dobrú chuť

MINIRECENZIE: Muž, který kradl rukopisy, Dokonalý pár, Ten dom je jedna veľká katastrofa

Po dlhom čase je tu opäť článok s minirecenziami. V tejto časti možno hovoriť o dvoch katastrofách a jednej celkom vtipnej vydarenej knihe. Veľmi ma teší, že zrovna tou vydarenou knihou, je kniha slovenského autora. Je celkom originálna a prekvapila už svojim názvom Ten dom je jedna veľká katastrofa. Čo sa však týka zvyšných dvoch kníh, nejde o žiadnu slávu. Kniha, ktorá sa hrá na detektívku - Muž, který kradl rukopisy a kniha, kde máte hneď po prvých stranách chuť zabiť najprv hlavnú hrdinku a potom aj samotnú autorku - Dokonalý pár. Poďme sa však na to pozrieť postupne. 

Ten pocit, keď si kupujete knihu,prečítate si dokonca anotáciu a pozdáva sa vám. Je to spojené s minulosťou, ide o dva príbehy v jednom, celkom to vyzerá na zaujímavú zápletku a môže to byť plné tajuplna, keďže je to aj detektívka. 
Ten pocit, keď knihu dočítate a nemáte to srdce ju hodiť do ohňa kvôli stromom, ktoré kvôli nej vyrúbali...
V tejto knižke máme hlavnú hrdinku, ktorá je neutrálna. Aspoň mne sa tak javila. …