Preskočiť na hlavný obsah

Muž, ktorý sadil stromy


Známa poviedka - Muž, ktorý sadil stromy, ktorá má zastúpenie v učebniciach na stredných školách, sa mi tak zapáčila, že som si ju požičala z knižnice a prečítala ešte raz. Jej čítanie trvalo len chvíľočku, no bol to pekne strávený čas. 



Poviedka o prostom človeku, pastierovi a jeho dokonalom splynutí s prírodou. Obraz provensálského pastiera je oslavou vytrvalej činnosti, ktorá si nenárokuje nárok na odmenu, a predsa sa svojím výsledkom blíži k aktu stvorenia. 
Poviedka sa stala pre ochrancov prírody inšpiráciou k zalesňovaniu celých oblastí.










Elzeárd Bouffier, človek o ktorom je celý príbeh. Čo sa o ňom dozvie čitateľ? Skoro nič....no aj veľa. Nachádzame sa v neobývanom prostredí, okolo nás je nový les a skaly. Asi takto by sme opísali prostredie, keby prídeme na návštevu k Bouffierovi. Rozprávač príbehu sa k nemu dostane pred vojmou, no jeho návštevy pokračujú aj po prvej a druhej svetovej vojne. Veľa síce spolu nenahovoria, no za Elzéarda Bouffiera vravia jeho skutky, láskavosť a vytrvalosť. 


Aby ľudská bytosť odhalila naozaj svoje hlbinné kvality, človek musí mať šťastie dlhé roky sledovať jeho prácu. Ak v tejto práci nieto ani byľky egoizmu, ak ideál, ktorý touto prácou prežaruje, prýšti z bezpríkladnej šľachetnosti, ak je teda absolútne isté, že človek nečaká nijakú odmenu, ak navyše táto práca zanechá vo svete nezmazateľnú pečať, človek sa bez rizika omylu náhle ocitne pred nezabudnuteľným ľudským charakterom. 


Niekto si možno povie, že čo sa mi môže páčiť na tomto príbehu. Veď je to krátke, ani dialógy tam neprebiehajú a o samotnom hlavnom hrdinovi sa ani nedá veľa dozvedieť. Je pravdou, že príbeh sa na prvý pohľad ukazuje ako obyčajný. Mňa však na tej obyčajnosti niečo tak zaujalo, že som na knihu nezabudla a hneď ako som ju zbadala v knižnici, som si ju zobrala. 

Aj keď čitateľ nevie o Bouffierovej minulosti a ani nevidí jeho myšlienky, je mu krásne predostretá Bouffierova duša vďaka jeho skutkom. Pre mňa je na celom príbehu najinšpirujúcejší zrovna tento postarší pán, neskôr už starček, ktorý má dobré srdce, vytrvalosť a silu pracovať na kráse krajiny. A pritom od toho nič nečaká, nikde sa tým nechváli, nečaká na potlesk. Je to tichý človek, ktorý si našiel miesto od ľudí ďaleko a ani sa s nimi nestretáva, keď tak občas a predsa pre nich niečo robí. 
Koľko takých Bouffierov je dnes? Koľko ľudí robí niečo, len aby sa zviditeľnili, zapáčili iným, ide im o popularitu...Prečo ľudské srdce nemôže byť naplnené len láskou, priateľstvom a ochotou pomáhať..ale v niektorých sa nájde aj faloš, zlomyseľnosť a egoizmus...
Áno sú i takí, no nepochybujem, že na svete je aj množstvo Elzéardov Bouffierov! Pre mňa sa stala táto krátka knižka srdcovkou. 



Názov: Muž, ktorý sadil stromy, Originál názov: L´homme qui plantail des arbres, Autor: Jean Giono, Vydavateľstvo: Artforum, Žáner: súčasné poviedky



Komentáre

  1. Ja som teda o knihe doposiaľ nepočula, ale vyzerá to na naozaj čarovný príbeh o výnimočnom mužovi. Myslím, že táto knižka niečo človeku dokáže ponúknuť podľa toho, čo píšeš a určite je v nej ukrytá veľká myšlienka. Možno sa raz po knižke pozriem-zaujala ma :)

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Milé listy pre ženy / Listy od tvojho Kráľa, Milovanej Princeznej

Keď mi táto drobná knižka prišla, chcela som si každý deň prečítať po jednom liste. Čo myslíte, ako to dopadlo? Za dva večery som ju mala celú zhltnutú. Okrem krásneho spracovania, ktoré sa ponúka čitateľovi, Sheri Shepher zapísala stránky, ktoré by sa páčili každej žene. Veď kto by sa nechcel cítiť ako princezná? Ale má to svoje ALE. 

Táto krásna mnohofarebná knižka otvorí oči ženám - pomôže im vidieť sa tak, ako ich vidí Boh. Mnohé dokonca ani nevedia, že sú dcérami Kráľa, že boli a sú vybrané aby boli jeho Princeznami. Niekde medzi detstvom a dospelosťou vyjednávajú so svojimi rozprávkovými snami, kde bývajú dotlačené do zmeny svojej identity - zmenu, ktorá bola navrhnutá vlastnými neistotami a pochybnými zlátaninami z médií. No tieto nežné, zamilované listy napísané z pohľadu samého Boha dokazujú, že každá žena je nádherná práve taká, aká je. Každá žena, ktorá kráča s dôverou za Božími zámermi, môže pomôcť a požehnať iných - dokonca aj budúce generácie. Je ťažké pozrieť sa na svoj…

Fitness tekvicový koláč

Ingrediencie  Cesto 1 šálka ovsených vločiek 2 lyžičky hnedého cukru pol šálky kokosu olivový olej
Plnka  pol kila maslovej tekvice pol šálky mandľového mlieka 3 lyžice medu 3 bielka 2 lyžičky škorice
Postup 1. Nakrájame tekvicu na malé kúsky a dáme variť do hrnca.  2. Medzitým ako sa varí tekvica si pripravíme základ.  Zmiešame dokopy ovsené vločky, kokos, trocha hnedého cukru a pár kvapiek oleja. Túto zmes natlačíme do formy na pečenie a dáme piecť na 10 minút na 200 stupňov. Pekáč si môžete vystlať papierom, ja som to však nerobila, pretože sa mi to vôbec neprilepovalo.  3. Na plnku požijeme už uvarenú tekvicu, ktorú rozmixujem najemno spolu s medom, škoricou, mandľovým mliekom ( ak nemáte mandľové, použite klasické ) a bielkami.  Rozmixovanú zmes vlejeme do pripravenej formy na pečenie.  4. Najprv dáme piecť na 20 minút po 210 stupňov a potom dopečieme na 170 stupňoch 30 minút.  Prajem dobrú chuť

MINIRECENZIE: Muž, který kradl rukopisy, Dokonalý pár, Ten dom je jedna veľká katastrofa

Po dlhom čase je tu opäť článok s minirecenziami. V tejto časti možno hovoriť o dvoch katastrofách a jednej celkom vtipnej vydarenej knihe. Veľmi ma teší, že zrovna tou vydarenou knihou, je kniha slovenského autora. Je celkom originálna a prekvapila už svojim názvom Ten dom je jedna veľká katastrofa. Čo sa však týka zvyšných dvoch kníh, nejde o žiadnu slávu. Kniha, ktorá sa hrá na detektívku - Muž, který kradl rukopisy a kniha, kde máte hneď po prvých stranách chuť zabiť najprv hlavnú hrdinku a potom aj samotnú autorku - Dokonalý pár. Poďme sa však na to pozrieť postupne. 

Ten pocit, keď si kupujete knihu,prečítate si dokonca anotáciu a pozdáva sa vám. Je to spojené s minulosťou, ide o dva príbehy v jednom, celkom to vyzerá na zaujímavú zápletku a môže to byť plné tajuplna, keďže je to aj detektívka. 
Ten pocit, keď knihu dočítate a nemáte to srdce ju hodiť do ohňa kvôli stromom, ktoré kvôli nej vyrúbali...
V tejto knižke máme hlavnú hrdinku, ktorá je neutrálna. Aspoň mne sa tak javila. …