Preskočiť na hlavný obsah

Knihy, na ktoré už nenapíšem recenziu

V tomto článku vám chcem ukázať knihy, ktoré som už prečítala ( lenže som lenivá ) a recenziu na ne nebudem písať. Jeden z dôvodov je taký, že niektoré som už aj dávnejšie prečítala a nie som si istá, či by som sa vedela tak dobre rozpamätať. Taktiež by som sa však zle cítila, keby vám o nich nič nenapíšem. 

Možno ste zaregistrovali, že blog prejde zmenou a taktiež aj písanie recenzií. Mám už prečítané dve knihy ( Rituál a Chyť si svoje šťastie ), ktoré už budú napísané "ponovo". Preto chcem aj uzavrieť kapitolu s týmito nezrecenzovanými ( niektoré mám zrecenzované len v zošite ), aby tu potom už bolo všetko v poriadku. 




Návrat staršieho brata sa radí medzi kresťanskú literatúru, ktorú napísal americký autor Neal Lozano. 

Ja som ešte stále neprišla na chuť tomu americkému štýlu písania, keď autori na jednu stranu dajú 3 citáty z Biblie a jednu myšlienku obalia veľkým počtom ( niekedy aj zbytočných ) viet. Tak nejako to bolo aj v tom prípade, aj keď musím uznať, že tie myšlienky boli veľmi pekne sformulované a boli tak napísané, že nemajú problém zasiahnuť čitateľa. Neviem si však predstaviť, koľko by mala kniha strán, keby sa tam naozaj nevyskytujú tie citáty. Jedna vec je ich použiť raz za čas a iné je, keď sa to tam vyskytuje stále. Veď to si môžem potom čítať Bibliu a nie danú knihu. 

Takže v tomto prípade u mňa to zbabral ten štýl písania, inak som si z knihy odniesla veľmi veľa poučného. 






Oceán na konci ulice od Neila Gamana bol pre mňa obrovským a hlavne pozitívnym prekvapením. Pochybnosti som mala, keď som si knihu požičiavala aj keď som začala čítať, no potom sa všetko zmenilo. Autor má pri tejto knihe úžasnú schopnosť stiahnuť čitateľa do deja a všetko, čo tam je - aj úplný nezmysel, v tej chvíli vyzerá úplne reálne. Okrem toho, že tam vystupuje akčnosť, rodinné problémy i priateľstvo, kniha obsahuje aj myšlienky, ktoré sa mi hneď zapáčili. Úprimne mi bolo aj ľúto, keď som knihu dočítala, lebo tento príbeh sa mi naozaj zapáčil a vedela by som si predstaviť, aj keby ďalej pokračuje. Americkí bohovia nie sú pre mňa až takým lákadlom od tohto autora , ale možno sa poobzerám aj po nejakých iných knihách od neho. Uvidím. Zatiaľ vstrebávam túto bombu :P 





Chlapec v pásikavom pyžame je kniha, ktorú asi netreba nikomu predstavovať. Je opísaná očami malého chlapca, ktorého otec je veliteľ v koncentračnom tábore a on si nájde kamaráta za plotom...židovského chlapca, ktorý je tak starý ako on. 
Už podľa témy je jasné, že nepôjde o nič veselé, ale veľmi dojímavý a smutný príbeh. Možno ste videli film a ten na mňa pôsobil ešte pochmúrnejšie a vtedy mi bolo aj do plaču..Čítať knihu, ktorá je rozprávaná chlapcom, ktorý ani nevedel, čo sa deje za plotom a v celom svete bolo taktiež smutné, no dali sa tam zažiť aj pekné chvíľky. Jednou z tých najväčších bolo, keď sa tí dvaja chlapci našli a bolo vidieť, ako veľmi sú čisté srdcia detí, ktoré nevidia v ničom rozdiely, ale vedia a chcú si v každom prípade pomôcť. 
Toto je určite jedna z kníh, ktorú každému odporúčam, aj keď je to smutnejšie, je v tom veľa pekného!. 





A predstavujem vám jednu z najväčších kravín, ktoré vyšli pod našim pekným slniečkom a ocitla sa na pultoch obchodov. Spolok je erotický román ( len na obranu: nevedela som, čo idem čítať!!!inak by som to v živote nezačala čítať!!). Neviem si predstaviť, koho by toto bavilo. Vážne! Aby žena našla samu seba a aby sa nebála vzťahu, dá sa do drbnutého spolku, kde ide o to, že bude musieť mať románik s mužmi, ktorých ani nepozná, no budú vybratí, podľa jej predstáv a túžby. Ja som túto knihu čítala nehorázne dlho a musím sa priznať, že mi bolo pri nej až zle. A ešte to má aj ďalšiu časť oblbovania. Nechcem sa pri nej veľmi rozpisovať, lebo všetko, čo by som povedala, by bolo len zlé!! Ale nedá mi...to jak vymýšľajú tie suché povrchné opisy? 

NIE NIE NIE NIE !!!!




A ďalší, iný žáner. Viróza je kniha, ktorá má vymyslenú úžasnú tému, ale...
Obsahuje to aj to ale, pretože hlavnými postavami sú deti ( 14r. hlavná hrdinka ), ktoré samozrejme, že premôžu SBSku, najatých vrahov a samozrejme, že nikomu z dospelých nie je podozrivé ich chovanie. 
Preto by som knihu skôr odporučila deťom, pre ktoré to podľa mňa bude znesiteľnejšie a zrejme si tieto veci ani nebudú všímať. 
Inak kniha pôsobí celkom oddychovo, no na to aby ste vedeli ako to skončí, potrebujete jej ďalší diel. Keďže mňa táto kniha až tak nezaujala a prežijem bez toho konca, zrejme sa po ďalšom diely, ani nebudem pozerať,





No a posledná kniha je Jed zo série Temné vody. Na túto knihu som počula samú chválu, takže som mala dosť vysoké nároky. Začnem tým pozitívnym. Prostredie - úplne úžasné, skoro všetko sa dialo cez noc, tak tomu pridávalo na temnote. Napätie - vďaka tomu, že dej sa väčšinou odohráva cez noc a autorka veľmi šikovne vytvárala strašidelnejšie opisy, kniha pôsobí na čitateľa naozaj napäto. Negatívom sa však pre mňa stala hlavná postava, ktorá na mňa pôsobila veľmi naivne a sprosto. Preto ma kniha trochu sklamala, verím však, že v ďalšej časti to už bude lepšie a naozaj sa dočkám toho, čo očakávam. Predsa len som od tohto čítala aj lepšie historické romány. 






Tak toto boli knihy, ktoré som vám aspoň takto rýchlo chcela predstaviť a napísať k tomu aspoň takéto krátke pocity, ktoré vo mne vyvolali. Budem rada ak poviete si svoj názor ak ste niektorú z kníh čítali. :) 

Komentáre

  1. Oceán na konci uličky pro mě byl naprostá dokonalost :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. A pre mňa je zas úplnou dokonalosťou Jed. Mám prečítanú celú sériu a úplne ju zbožňujem <3

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. mne tam niečo chýbalo :/ ale teším sa na dvojku a hádam potom zoženiem v knižnici aj trojku

      Odstrániť
    2. Jej, koľko zlých kníh sa ti zišlo... Ale vieš, že keď sa ti nejaká kniha nepáči, nemusíš ju dočítať, však? ;) (narážam na ten Spolok)

      Knihu Návrat staršieho brata som čítala aj ja. A mám z nej podobný dojem. Určite tam boli zaujímavé a užitočné myšlienky, ale to množstvo slov a opakovanie zo všetkých možných aj nemožných strán... akoby chcel autor nahrabať viac strán. Alebo akoby písal pre úplne blbých, ktorí si nezapamätajú nič, ak im to stokrát nezopakuje. Niekedy som rozmýšľala, či som len ja taká "náročná", keď v komentároch toľkí chvália autora Lozana za jeho "výborný štýl".

      Odstrániť
    3. Ešte jednu vec som chcela. Stretávam sa s tým na viacerých blogoch, nie len u teba, ale už som nevydržala a píšem to sem do komentáru.
      Spojka "keby" sa viaže s podmieňovacím spôsobom: "... keby som vám o nich nič nenapísala." "... keby tam neboli citáty." "... keby dej pokračoval..." Ak použiješ oznamovací spôsob "keby nenapíšem", "keby tam nie sú citáty", "keby dej pokračuje..." - hrozne mi to reže oči (aj uši).
      Dalo by sa to možno obísť použitím (hovorovej) spojky "kebyže". Vnímam ju ako skratku súvetia: "Keby bolo pravdou, že...", alebo "keby sa stalo, že..." A spojka "že" sa už viaže s normálnym oznamovacím spôsobom (že nenapíšem, že tam nie sú, že pokračuje).
      Ale o spisovnom použití spojky kebyže neviem nič oficiálne, len mi (tak) nevadí, keď ju čítam. Možno by to chcelo väčšiu diskusiu, celkom by ma zaujímalo, ako to vidia ostatní blogeri. :)

      Odstrániť
    4. Ja som nad tým rozmýšľala, že to nedočítam, len potom by bolo také neférové frflať na knihu, keď som ju nečítala do konca. Takto som mohla aspoň ďalších varovať :P

      A ďakujem za pripomienku, takto sa budem snažiť viac používať kebyže, kiežby :) ja som si to ani neuvedomovala, že to tak zle znie :/

      Odstrániť
    5. Aha, to môže byť dôvod. Tiež niekedy dočítam knihu viac menej len preto, aby som na ňu mohla mať "legitímny názor" :)

      A to kebyže/keby - je to zaužívané v niektorých regiónoch Slovenska. Preto to asi mnohým ani nepríde. Takže chápem, len upozorňujem.
      Ale "kiežby" sa tiež viaže s podmieňovacím spôsobom. ;-)
      Tam je k oznamovaciemu spôsobu naopak vhodnejšie použiť spojku "kiež". Všetko čo končí -by (by, aby, keby) sú podmieňovacie spojky. (Čo by bolo, aby bolo, keby bolo...)

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Milé listy pre ženy / Listy od tvojho Kráľa, Milovanej Princeznej

Keď mi táto drobná knižka prišla, chcela som si každý deň prečítať po jednom liste. Čo myslíte, ako to dopadlo? Za dva večery som ju mala celú zhltnutú. Okrem krásneho spracovania, ktoré sa ponúka čitateľovi, Sheri Shepher zapísala stránky, ktoré by sa páčili každej žene. Veď kto by sa nechcel cítiť ako princezná? Ale má to svoje ALE. 

Táto krásna mnohofarebná knižka otvorí oči ženám - pomôže im vidieť sa tak, ako ich vidí Boh. Mnohé dokonca ani nevedia, že sú dcérami Kráľa, že boli a sú vybrané aby boli jeho Princeznami. Niekde medzi detstvom a dospelosťou vyjednávajú so svojimi rozprávkovými snami, kde bývajú dotlačené do zmeny svojej identity - zmenu, ktorá bola navrhnutá vlastnými neistotami a pochybnými zlátaninami z médií. No tieto nežné, zamilované listy napísané z pohľadu samého Boha dokazujú, že každá žena je nádherná práve taká, aká je. Každá žena, ktorá kráča s dôverou za Božími zámermi, môže pomôcť a požehnať iných - dokonca aj budúce generácie. Je ťažké pozrieť sa na svoj…

Fitness tekvicový koláč

Ingrediencie  Cesto 1 šálka ovsených vločiek 2 lyžičky hnedého cukru pol šálky kokosu olivový olej
Plnka  pol kila maslovej tekvice pol šálky mandľového mlieka 3 lyžice medu 3 bielka 2 lyžičky škorice
Postup 1. Nakrájame tekvicu na malé kúsky a dáme variť do hrnca.  2. Medzitým ako sa varí tekvica si pripravíme základ.  Zmiešame dokopy ovsené vločky, kokos, trocha hnedého cukru a pár kvapiek oleja. Túto zmes natlačíme do formy na pečenie a dáme piecť na 10 minút na 200 stupňov. Pekáč si môžete vystlať papierom, ja som to však nerobila, pretože sa mi to vôbec neprilepovalo.  3. Na plnku požijeme už uvarenú tekvicu, ktorú rozmixujem najemno spolu s medom, škoricou, mandľovým mliekom ( ak nemáte mandľové, použite klasické ) a bielkami.  Rozmixovanú zmes vlejeme do pripravenej formy na pečenie.  4. Najprv dáme piecť na 20 minút po 210 stupňov a potom dopečieme na 170 stupňoch 30 minút.  Prajem dobrú chuť

Po veľmi dlhom čase... nákup kníh cez internet

Nepamätám si, kedy naposledy som si objednávala knihy..a to naozaj. Je to už veľmi dávno, lebo väčšinou som čítala z knižnice, alebo už z tých kníh, ktoré som mala doma a kupovala som len v kamenných kníhkupectvách. A aj tie nákupy sa niesli v duchu jedna maximálne dve knihy a dosť.

Teraz som bola donútená školou si niečo objednať, keďže sme si už vyberali témy bakalárskych prác. Ja som si zvolila literatúru ( logicky že... ) a téma sa viaže na autorku Margitu Kánikovú. Problém je však to, že jej knihy sa zháňajú už ťažšie. V kamenných kníhkupectvách ju vôbec nemali a na internete zväčša len 1. Jediný internetový obchod, ktorý mal AŽ dve jej knihy boli megaknihy.sk. Takže zo všetkej jej prózy som zohnala aspoň dve a zvyšné si budem môcť ísť zobrať do trnavskej knižnice. 

Kniha, ktorá sa ešte dá zohnať je V znamení púpavy, ktorú som naozaj videla vo viacerých internetových obchodoch. O piatej u Thalmeira je síce pokračovaním inej knihy, no aspoň niečo nech mám...Vždy je lepšie pracovať s…