Preskočiť na hlavný obsah

Naum

Názov: Naum, Autor: Michal Hvorecký, Rok vydania: SR-2012,2013, Počet strán: 2014, Vydavateľstvo: Marenčin PT, Žáner: beletria, Goodreads: 3.18, Moje hodnotenie: 3/5

Zarecenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Marenčin PT
Knihu si môžete kúpiť TU

Román v jedenástich príbehoch 

Naum je príbeh o láske, umení a smrti, v ktorom sa životy hrdinov raz osudovo, inokedy voľne spájajú. Spoznáte zábavné a tajomné rituály na odľahlom vidieku, vyveziete sa na ufo na Moste SNP a navštívite bruselské Atómium. Nasadnete do nočného vlaku a na dunajský parník. Stretnete ženu-bábiku aj mladého filmára, ktorý v provincii dokončuje poslednú snímku. Zažijete zlomové udalosti, keď sa u nás písali dejiny svetového divadla, v kultovom klube nadišla divoká noc a v tvorbe budúcnosti nastala nová éra. Lebo svet má zmysel len vtedy, keď je príbehom. 

zdroj


Naum bola ďalšou knihou, do ktorej som sa púšťala s vedomím, že neviem, čo presne mám očakávať. Predpokladala som, že to budú poviedky, hlavne kritické, k tejto dobe. A mala som pravdu. 

Kniha je zmesou rôznych poviedok, ktoré však spolu aj súvisia. Ukazujú pohľad spisovateľa na dnešnú spoločnosť. Nevyhnete sa ani kritizovaniu a posmešnému komentovaniu. Myslím si, že niektorých čitateľov by to mohlo aj uraziť. Napríklad hneď prvá poviedka. Nie som síce z Oravy, ale poznám odtiaľ ľudí a úprimne nemyslím si, že tak ako to opisoval autor, je to aj v skutočnosti. Čo má proti prírode na Orave? A čo, že je tam sneh...veď aspoň niekde na Slovensku a že tam je kopa ožranov? Nemyslím si, že Blava je na tom lepšie.. A k sniežiku sa vyjadrím asi tak, že oni mrnčia už pri jemnom poprašku... A pohanské zvyky mi prídu ako tradícia a nie hlásenie sa k pohanstvu. 
Ale dobre, autor si povedal svoj názor a spísal ho na papier. Čo sa týka ostatných poviedok, niektoré boli dobré a niektoré zas slabšie. V niekoľkých prípadoch sa dalo aj s autorom súhlasiť. Prišlo mi to však ako také vnucovanie a presviedčanie. Možno to tak nebolo myslené, len ja som to tak vnímala. 

Výhodou knihy bolo, že sa čítala veľmi rýchlo. Štýl, ktorým bola napísaná, bol taký ľahko čitateľný. No neprišlo mi to ako niečo svetoborné. Nebola to kniha, ktorá by sa mi vryla do pamäti a už teraz som aj na niektoré príbehy z nej zabudla. 
Ja nepatrím medzi ľudí, ktorí sa snažia na svete, hlavne na Slovensku, hľadať len samé zlé veci. Samozrejme, že existujú, to nemôžem poprieť. No, radšej ukazujem na to dobré a pekné. Proste som taký človek. Preto aj keď čítam knihu, kde ide len o ukazovanie toho, čo všetko je tu pokazené a ako zle sa žije, nemám z toho nejaký úžasný pocit. Veď sťažovať by si vedel každý a potom je tam len ten rozdiel, že niekto to vie napísať do štyroch viet a niekto na 214 strán. 

Kniha vie ľudí zaujať hlavne svojou inakosťou, že nie je to titul, čo by sa písal každý deň. je však na samotnom čitateľovi, ako ho témy knihy chytia. Pre mňa to bol taký priemer. Ako som už písala, niektoré príbehy boli fajn, ale boli tak aj také, čo mne vôbec nesadli a nijako ma nezaujali. 



Ešte nikdy nebola kinematografia taká plodná ako dnes, a ešte nikdy tak intenzívne necítil jej opotrebovanosť. Televízia zruinovala literatúru aj film, spisovatelia a režiséri sa jej chceli priblížiť, namiesto , aby ju odvrhli. Z filmu sa kvôli počítačom vytratilo ľudské telo, dotyk s materiálom. Do kinosál by sa mali vrátiť pianisti a improvizovať naživo. 
Reklama a videoklip sa ukázali v komunikácii s ľuďmi omnoho schopnejšie ako film. Výnimku, ktorá potvrdzuje pravidlo, preňho v dvadsiatom storočí predstavoval Jonas Mekas. Zmienil sa aj o dielach Begotten, Pí a Tetsuo. 
Oscary už ne sú ceny za dobré filmy, ale za dobrý biznis a sú oveľa dôležitejšie pre televíziu ako pre kinematografiu. 





1. Láska a smrť na Vianoce
2.Alžbeta Druhá
3.Bábika
4. Návrat na Dunaj
5. Modernisti
6. Naum
7. Brusel
8. Fater
9. Nočný vlak
10. Zvestovanie
11. Pod hradskou skalou








Zdroje
obrázok1

obrázok2

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Milé listy pre ženy / Listy od tvojho Kráľa, Milovanej Princeznej

Keď mi táto drobná knižka prišla, chcela som si každý deň prečítať po jednom liste. Čo myslíte, ako to dopadlo? Za dva večery som ju mala celú zhltnutú. Okrem krásneho spracovania, ktoré sa ponúka čitateľovi, Sheri Shepher zapísala stránky, ktoré by sa páčili každej žene. Veď kto by sa nechcel cítiť ako princezná? Ale má to svoje ALE. 

Táto krásna mnohofarebná knižka otvorí oči ženám - pomôže im vidieť sa tak, ako ich vidí Boh. Mnohé dokonca ani nevedia, že sú dcérami Kráľa, že boli a sú vybrané aby boli jeho Princeznami. Niekde medzi detstvom a dospelosťou vyjednávajú so svojimi rozprávkovými snami, kde bývajú dotlačené do zmeny svojej identity - zmenu, ktorá bola navrhnutá vlastnými neistotami a pochybnými zlátaninami z médií. No tieto nežné, zamilované listy napísané z pohľadu samého Boha dokazujú, že každá žena je nádherná práve taká, aká je. Každá žena, ktorá kráča s dôverou za Božími zámermi, môže pomôcť a požehnať iných - dokonca aj budúce generácie. Je ťažké pozrieť sa na svoj…

Fitness tekvicový koláč

Ingrediencie  Cesto 1 šálka ovsených vločiek 2 lyžičky hnedého cukru pol šálky kokosu olivový olej
Plnka  pol kila maslovej tekvice pol šálky mandľového mlieka 3 lyžice medu 3 bielka 2 lyžičky škorice
Postup 1. Nakrájame tekvicu na malé kúsky a dáme variť do hrnca.  2. Medzitým ako sa varí tekvica si pripravíme základ.  Zmiešame dokopy ovsené vločky, kokos, trocha hnedého cukru a pár kvapiek oleja. Túto zmes natlačíme do formy na pečenie a dáme piecť na 10 minút na 200 stupňov. Pekáč si môžete vystlať papierom, ja som to však nerobila, pretože sa mi to vôbec neprilepovalo.  3. Na plnku požijeme už uvarenú tekvicu, ktorú rozmixujem najemno spolu s medom, škoricou, mandľovým mliekom ( ak nemáte mandľové, použite klasické ) a bielkami.  Rozmixovanú zmes vlejeme do pripravenej formy na pečenie.  4. Najprv dáme piecť na 20 minút po 210 stupňov a potom dopečieme na 170 stupňoch 30 minút.  Prajem dobrú chuť

Po veľmi dlhom čase... nákup kníh cez internet

Nepamätám si, kedy naposledy som si objednávala knihy..a to naozaj. Je to už veľmi dávno, lebo väčšinou som čítala z knižnice, alebo už z tých kníh, ktoré som mala doma a kupovala som len v kamenných kníhkupectvách. A aj tie nákupy sa niesli v duchu jedna maximálne dve knihy a dosť.

Teraz som bola donútená školou si niečo objednať, keďže sme si už vyberali témy bakalárskych prác. Ja som si zvolila literatúru ( logicky že... ) a téma sa viaže na autorku Margitu Kánikovú. Problém je však to, že jej knihy sa zháňajú už ťažšie. V kamenných kníhkupectvách ju vôbec nemali a na internete zväčša len 1. Jediný internetový obchod, ktorý mal AŽ dve jej knihy boli megaknihy.sk. Takže zo všetkej jej prózy som zohnala aspoň dve a zvyšné si budem môcť ísť zobrať do trnavskej knižnice. 

Kniha, ktorá sa ešte dá zohnať je V znamení púpavy, ktorú som naozaj videla vo viacerých internetových obchodoch. O piatej u Thalmeira je síce pokračovaním inej knihy, no aspoň niečo nech mám...Vždy je lepšie pracovať s…