Preskočiť na hlavný obsah

Rozhovor s mladou a šikovnou spisovateľkou - Jana Šulková

Jana Šulková je mladá slovenská spisovateľka, ktorá na knižný trh vtrhla s knihou Dievča s maskou, ktorú si obľúbilo množstvo dievčat. Pred mesiacom jej vyšla druhá kniha Silnejšia ako osud a určite s písaním nekončí. Píše už totižto svoj tretí román a ako vraví bude iný než predošlé dva. 
Ak ste zvedaví na túto autorku určite pokračujte v čítaní, pretože v rozhovore s ňou sa dozviete viac. 

Pomerne v krátkom časovom úseku Vám vyšli dve knihy. Čo Vás inšpirovalo k ich napísaniu?
Nebolo to tak, že by som snívala o povolaní spisovateľky. K písaniu som mala vždy veľmi blízko, no mala som aj mnoho iných aktivít, ktorým som sa venovala. Potom však prišiel čas, kedy som sa potrebovala niekde realizovať, pretože som mala v hlavne mnoho nápadov, a tak som si povedala, že to skúsim. V živote sa riadim mottom: Za skúšku nič nedáš a Risk je zisk.

Potrebovali ste k písaniu "nakopnúť" alebo to šlo tak samo?
Vyslovene nakopnúť som nepotrebovala, avšak každá podpora od mojich blízkych ma hnala ďalej. Začala som písať sama od seba, pretože som sa potrebovala realizovať. Skúsila som to viac-menej pre odreagovanie, no keď som si uvedomila, že ma to nesmierne napĺňa a okolie ma v tom podporuje, vložila som do toho všetko.

Nemali ste strach, ako prijmú čitatelia Vašu prvú knihu Dievča s maskou?
Samozrejme, isté obavy tam boli, no vyslovene strach nie. Autor musí rátať s každým ohlasom, či už bude pozitívny alebo negatívny. Ak má z toho niekto strach, nemôže ísť s kožou na trh. Bolo by to psychicky veľmi náročné, podľa môjho názoru.

Čítali ste na knihu aj recenzie?
Samozrejme, rada si prečítam každú recenziu, nielen na moje knihy, ale aj na všetky ostatné.

Aké to bolo čítať recenziu na vlastnú knihu z pohľadu recenzentky?
Úplne normálne. Na recenzie som zvyknutá, viem, ako to na Slovensku chodí, a teda ma už nič neprekvapí. Samozrejme, čítať recenziu na svoju knihu je oveľa osobnejšie. Viac sa vtedy zamyslím nad slovami recenzenta. Nikomu neupieram možnosť vyjadriť svoj názor, avšak stretla som sa s recenziami, nielen na moje knihy, ktoré boli napísané výsmešne a dehonestujúco. To ma dosť sklamalo, pretože aj kritika, nech je akákoľvek veľká, sa dá napísať slušne a autor ju potom rád prijme.


Boli pre Vás odozvy v niečom prospešné pri písaní Silnejšej ako osud?
Knihu Silnejšia ako osud som písala ešte v čase, kedy sa Dievča s maskou pripravovala vo vydavateľstve na vydanie. Keďže v čase vydania knihy Dievča s maskou bola Silnejšia ako osud dopísaná, nemali ohlasy žiaden vplyv na písanie, pretože v tom čase ešte neexistovali.


Viac si v knihách vytvárate vlastný svet alebo čerpáte inšpiráciu zo svojho okolia?
Inšpiruje ma najmä život a ľudia. Všetko, čo sa deje okolo mňa intenzívne vnímam a mnohé z toho prenášam aj do svojich kníh. Inšpiruje ma aj hudba, ktorá mi veľmi pomáha. Vo veľkom tiež zapájam aj svoju fantáziu, ktorá chrlí neustále nápad za nápadom. Takže je to tak päťdesiat na päťdesiat.

Niekde som čítala, že rada čítate knihy aj so smutným koncom. Čo sa Vám na nich tak páči? Prečo si radšej neprečítate niečo zábavné?
Je pravda, že mám rada smutné konce, no že by som ich vyslovene vyhľadávala, to iste nie. Čítam všeličo, aj zábavné knihy, aj romantické, aj smutnejšie. Ideálne je, keď je to všetko obsiahnuté v jednej knihe. Smutné konce sa mi páčia preto, že vo mne zanechajú taký zvláštny dojem, ktorý vo mne pretrvá ešte dlho po prečítaní. No stalo sa mi, že som mala voči smutnému koncu aj výhradu. Takže zaškatuľkovať ma ako čitateľku smutných príbehov sa ku mne iste nehodí.

Aj Dievča s maskou končí pomerne smutno, čo mne úprimne ani neprekážalo, lebo to bolo iné. Dá sa to očakávať aj v ďalšej knihe, alebo ste práveže chceli čitateľa ohúriť niečím iným?
Neviem, či vyzrádzať koniec ďalšej knihy už teraz, keď len nedávno vyšla. Silnejšia ako osud je iná ako Dievča s maskou, a aj jej koniec, napriek tomu, aký je, je iný. To, dúfam, pochopí každý čitateľ po jej prečítaní.

17.06. budete krstiť knižku v Nitre. Prezradíte čím ju pokrstíte a kto bude krstným rodičom?
Na túto otázku zatiaľ neodpoviem, pretože to bude prekvapenie, ako pre čitateľov, tak aj pre krstného rodiča, ktorý ešte nevie, že sa tejto úlohy zhostí. Po krste Vám rada poviem, prečo som sa rozhodla krstiť tým, čím sa bude krstiť a čo ma viedlo k výberu krstného rodiča. :)

Čo by ste odporúčali mladým nádejným spisovateľom , ktorý sa boja ukázať svoju tvorbu?
Ak sa boja ukázať svoju tvorbu vydavateľovi či editorovi a diskutovať o nej, nech veľa píšu, až pokiaľ si nebudú istí tým, že do tohto sveta chcú vhupnúť a byť v ňom aj napriek tomu, že to nebude jednoduché.

Aké knihy si rada číta Jana Šulková a čo by odporúčala prečítať "závislákom" na knihách?
Ja si prečítam čokoľvek. Povedzme to tak, že nediskriminujem. :) Samozrejme, mám obľúbené žánre
i autorov, ktorým som verná. No dávam šancu aj novým a nepoznaným autorom, pretože ma dokážu prekvapiť a ja si následne obľúbim niekoho ďalšieho. Konkrétne odporúčanie nemám, čo sa titulov či autorov týka. Závislákom môžem odporučiť len to, aby sa nestránili žiadnych autorov a dali šancu každej knihe, ktorá sa im dostane do rúk.

Viem ako funguje spolupráca recenzenta s vydavateľstvom Motýľ, ale aká je spolupráca autorky  a vydavateľstva?
Príjemná, dobrá a podnetná. Zašlem vydavateľovi rukopis, dostanem spätnú väzbu s nejakými pripomienkami či návrhmi na zmeny. Po vzájomnej dohode na konečnej verzii rukopisu ide text korektorke, potom grafičke a následne do tlače. Medzi tým riešime obálku, anotáciu... 

Akú ďalšiu tvorbu chystáte? Máte niečo rozpísané?
Mám rozpísanú novú knihu, ktorej sa momentálne naplno venujem. Bude to opäť tínedžerský román, avšak píšem ho trochu inak, ako prvé dve knihy, a teda je to pre mňa trochu výzva.

Budete pokračovať v žánri, s ktorým máte teraz už skúsenosť, alebo skúsite niečo nové, napríklad fantasy?
V tomto žánri sa cítim najlepšie. Dlhšie som sa hľadala a v YOUNG ADULT som sa našla. Chcem písať pre mladých, a teda sa na zmenu nechystám. Či to už bude príbeh z reality alebo nie. O fantasy uvažujem neustále, avšak s jeho vydaním je to na Slovensku pomerne ťažké. Uvidím, možno raz. :)

Za rozhovor ďakujem spisovateľke Jane Šulkovej. :) 

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Milé listy pre ženy / Listy od tvojho Kráľa, Milovanej Princeznej

Keď mi táto drobná knižka prišla, chcela som si každý deň prečítať po jednom liste. Čo myslíte, ako to dopadlo? Za dva večery som ju mala celú zhltnutú. Okrem krásneho spracovania, ktoré sa ponúka čitateľovi, Sheri Shepher zapísala stránky, ktoré by sa páčili každej žene. Veď kto by sa nechcel cítiť ako princezná? Ale má to svoje ALE. 

Táto krásna mnohofarebná knižka otvorí oči ženám - pomôže im vidieť sa tak, ako ich vidí Boh. Mnohé dokonca ani nevedia, že sú dcérami Kráľa, že boli a sú vybrané aby boli jeho Princeznami. Niekde medzi detstvom a dospelosťou vyjednávajú so svojimi rozprávkovými snami, kde bývajú dotlačené do zmeny svojej identity - zmenu, ktorá bola navrhnutá vlastnými neistotami a pochybnými zlátaninami z médií. No tieto nežné, zamilované listy napísané z pohľadu samého Boha dokazujú, že každá žena je nádherná práve taká, aká je. Každá žena, ktorá kráča s dôverou za Božími zámermi, môže pomôcť a požehnať iných - dokonca aj budúce generácie. Je ťažké pozrieť sa na svoj…

Fitness tekvicový koláč

Ingrediencie  Cesto 1 šálka ovsených vločiek 2 lyžičky hnedého cukru pol šálky kokosu olivový olej
Plnka  pol kila maslovej tekvice pol šálky mandľového mlieka 3 lyžice medu 3 bielka 2 lyžičky škorice
Postup 1. Nakrájame tekvicu na malé kúsky a dáme variť do hrnca.  2. Medzitým ako sa varí tekvica si pripravíme základ.  Zmiešame dokopy ovsené vločky, kokos, trocha hnedého cukru a pár kvapiek oleja. Túto zmes natlačíme do formy na pečenie a dáme piecť na 10 minút na 200 stupňov. Pekáč si môžete vystlať papierom, ja som to však nerobila, pretože sa mi to vôbec neprilepovalo.  3. Na plnku požijeme už uvarenú tekvicu, ktorú rozmixujem najemno spolu s medom, škoricou, mandľovým mliekom ( ak nemáte mandľové, použite klasické ) a bielkami.  Rozmixovanú zmes vlejeme do pripravenej formy na pečenie.  4. Najprv dáme piecť na 20 minút po 210 stupňov a potom dopečieme na 170 stupňoch 30 minút.  Prajem dobrú chuť

MINIRECENZIE: Muž, který kradl rukopisy, Dokonalý pár, Ten dom je jedna veľká katastrofa

Po dlhom čase je tu opäť článok s minirecenziami. V tejto časti možno hovoriť o dvoch katastrofách a jednej celkom vtipnej vydarenej knihe. Veľmi ma teší, že zrovna tou vydarenou knihou, je kniha slovenského autora. Je celkom originálna a prekvapila už svojim názvom Ten dom je jedna veľká katastrofa. Čo sa však týka zvyšných dvoch kníh, nejde o žiadnu slávu. Kniha, ktorá sa hrá na detektívku - Muž, který kradl rukopisy a kniha, kde máte hneď po prvých stranách chuť zabiť najprv hlavnú hrdinku a potom aj samotnú autorku - Dokonalý pár. Poďme sa však na to pozrieť postupne. 

Ten pocit, keď si kupujete knihu,prečítate si dokonca anotáciu a pozdáva sa vám. Je to spojené s minulosťou, ide o dva príbehy v jednom, celkom to vyzerá na zaujímavú zápletku a môže to byť plné tajuplna, keďže je to aj detektívka. 
Ten pocit, keď knihu dočítate a nemáte to srdce ju hodiť do ohňa kvôli stromom, ktoré kvôli nej vyrúbali...
V tejto knižke máme hlavnú hrdinku, ktorá je neutrálna. Aspoň mne sa tak javila. …