Preskočiť na hlavný obsah

Rozhovor s mladou a šikovnou spisovateľkou - Jana Šulková

Jana Šulková je mladá slovenská spisovateľka, ktorá na knižný trh vtrhla s knihou Dievča s maskou, ktorú si obľúbilo množstvo dievčat. Pred mesiacom jej vyšla druhá kniha Silnejšia ako osud a určite s písaním nekončí. Píše už totižto svoj tretí román a ako vraví bude iný než predošlé dva. 
Ak ste zvedaví na túto autorku určite pokračujte v čítaní, pretože v rozhovore s ňou sa dozviete viac. 

Pomerne v krátkom časovom úseku Vám vyšli dve knihy. Čo Vás inšpirovalo k ich napísaniu?
Nebolo to tak, že by som snívala o povolaní spisovateľky. K písaniu som mala vždy veľmi blízko, no mala som aj mnoho iných aktivít, ktorým som sa venovala. Potom však prišiel čas, kedy som sa potrebovala niekde realizovať, pretože som mala v hlavne mnoho nápadov, a tak som si povedala, že to skúsim. V živote sa riadim mottom: Za skúšku nič nedáš a Risk je zisk.

Potrebovali ste k písaniu "nakopnúť" alebo to šlo tak samo?
Vyslovene nakopnúť som nepotrebovala, avšak každá podpora od mojich blízkych ma hnala ďalej. Začala som písať sama od seba, pretože som sa potrebovala realizovať. Skúsila som to viac-menej pre odreagovanie, no keď som si uvedomila, že ma to nesmierne napĺňa a okolie ma v tom podporuje, vložila som do toho všetko.

Nemali ste strach, ako prijmú čitatelia Vašu prvú knihu Dievča s maskou?
Samozrejme, isté obavy tam boli, no vyslovene strach nie. Autor musí rátať s každým ohlasom, či už bude pozitívny alebo negatívny. Ak má z toho niekto strach, nemôže ísť s kožou na trh. Bolo by to psychicky veľmi náročné, podľa môjho názoru.

Čítali ste na knihu aj recenzie?
Samozrejme, rada si prečítam každú recenziu, nielen na moje knihy, ale aj na všetky ostatné.

Aké to bolo čítať recenziu na vlastnú knihu z pohľadu recenzentky?
Úplne normálne. Na recenzie som zvyknutá, viem, ako to na Slovensku chodí, a teda ma už nič neprekvapí. Samozrejme, čítať recenziu na svoju knihu je oveľa osobnejšie. Viac sa vtedy zamyslím nad slovami recenzenta. Nikomu neupieram možnosť vyjadriť svoj názor, avšak stretla som sa s recenziami, nielen na moje knihy, ktoré boli napísané výsmešne a dehonestujúco. To ma dosť sklamalo, pretože aj kritika, nech je akákoľvek veľká, sa dá napísať slušne a autor ju potom rád prijme.


Boli pre Vás odozvy v niečom prospešné pri písaní Silnejšej ako osud?
Knihu Silnejšia ako osud som písala ešte v čase, kedy sa Dievča s maskou pripravovala vo vydavateľstve na vydanie. Keďže v čase vydania knihy Dievča s maskou bola Silnejšia ako osud dopísaná, nemali ohlasy žiaden vplyv na písanie, pretože v tom čase ešte neexistovali.


Viac si v knihách vytvárate vlastný svet alebo čerpáte inšpiráciu zo svojho okolia?
Inšpiruje ma najmä život a ľudia. Všetko, čo sa deje okolo mňa intenzívne vnímam a mnohé z toho prenášam aj do svojich kníh. Inšpiruje ma aj hudba, ktorá mi veľmi pomáha. Vo veľkom tiež zapájam aj svoju fantáziu, ktorá chrlí neustále nápad za nápadom. Takže je to tak päťdesiat na päťdesiat.

Niekde som čítala, že rada čítate knihy aj so smutným koncom. Čo sa Vám na nich tak páči? Prečo si radšej neprečítate niečo zábavné?
Je pravda, že mám rada smutné konce, no že by som ich vyslovene vyhľadávala, to iste nie. Čítam všeličo, aj zábavné knihy, aj romantické, aj smutnejšie. Ideálne je, keď je to všetko obsiahnuté v jednej knihe. Smutné konce sa mi páčia preto, že vo mne zanechajú taký zvláštny dojem, ktorý vo mne pretrvá ešte dlho po prečítaní. No stalo sa mi, že som mala voči smutnému koncu aj výhradu. Takže zaškatuľkovať ma ako čitateľku smutných príbehov sa ku mne iste nehodí.

Aj Dievča s maskou končí pomerne smutno, čo mne úprimne ani neprekážalo, lebo to bolo iné. Dá sa to očakávať aj v ďalšej knihe, alebo ste práveže chceli čitateľa ohúriť niečím iným?
Neviem, či vyzrádzať koniec ďalšej knihy už teraz, keď len nedávno vyšla. Silnejšia ako osud je iná ako Dievča s maskou, a aj jej koniec, napriek tomu, aký je, je iný. To, dúfam, pochopí každý čitateľ po jej prečítaní.

17.06. budete krstiť knižku v Nitre. Prezradíte čím ju pokrstíte a kto bude krstným rodičom?
Na túto otázku zatiaľ neodpoviem, pretože to bude prekvapenie, ako pre čitateľov, tak aj pre krstného rodiča, ktorý ešte nevie, že sa tejto úlohy zhostí. Po krste Vám rada poviem, prečo som sa rozhodla krstiť tým, čím sa bude krstiť a čo ma viedlo k výberu krstného rodiča. :)

Čo by ste odporúčali mladým nádejným spisovateľom , ktorý sa boja ukázať svoju tvorbu?
Ak sa boja ukázať svoju tvorbu vydavateľovi či editorovi a diskutovať o nej, nech veľa píšu, až pokiaľ si nebudú istí tým, že do tohto sveta chcú vhupnúť a byť v ňom aj napriek tomu, že to nebude jednoduché.

Aké knihy si rada číta Jana Šulková a čo by odporúčala prečítať "závislákom" na knihách?
Ja si prečítam čokoľvek. Povedzme to tak, že nediskriminujem. :) Samozrejme, mám obľúbené žánre
i autorov, ktorým som verná. No dávam šancu aj novým a nepoznaným autorom, pretože ma dokážu prekvapiť a ja si následne obľúbim niekoho ďalšieho. Konkrétne odporúčanie nemám, čo sa titulov či autorov týka. Závislákom môžem odporučiť len to, aby sa nestránili žiadnych autorov a dali šancu každej knihe, ktorá sa im dostane do rúk.

Viem ako funguje spolupráca recenzenta s vydavateľstvom Motýľ, ale aká je spolupráca autorky  a vydavateľstva?
Príjemná, dobrá a podnetná. Zašlem vydavateľovi rukopis, dostanem spätnú väzbu s nejakými pripomienkami či návrhmi na zmeny. Po vzájomnej dohode na konečnej verzii rukopisu ide text korektorke, potom grafičke a následne do tlače. Medzi tým riešime obálku, anotáciu... 

Akú ďalšiu tvorbu chystáte? Máte niečo rozpísané?
Mám rozpísanú novú knihu, ktorej sa momentálne naplno venujem. Bude to opäť tínedžerský román, avšak píšem ho trochu inak, ako prvé dve knihy, a teda je to pre mňa trochu výzva.

Budete pokračovať v žánri, s ktorým máte teraz už skúsenosť, alebo skúsite niečo nové, napríklad fantasy?
V tomto žánri sa cítim najlepšie. Dlhšie som sa hľadala a v YOUNG ADULT som sa našla. Chcem písať pre mladých, a teda sa na zmenu nechystám. Či to už bude príbeh z reality alebo nie. O fantasy uvažujem neustále, avšak s jeho vydaním je to na Slovensku pomerne ťažké. Uvidím, možno raz. :)

Za rozhovor ďakujem spisovateľke Jane Šulkovej. :) 

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Milé listy pre ženy / Listy od tvojho Kráľa, Milovanej Princeznej

Keď mi táto drobná knižka prišla, chcela som si každý deň prečítať po jednom liste. Čo myslíte, ako to dopadlo? Za dva večery som ju mala celú zhltnutú. Okrem krásneho spracovania, ktoré sa ponúka čitateľovi, Sheri Shepher zapísala stránky, ktoré by sa páčili každej žene. Veď kto by sa nechcel cítiť ako princezná? Ale má to svoje ALE. 

Táto krásna mnohofarebná knižka otvorí oči ženám - pomôže im vidieť sa tak, ako ich vidí Boh. Mnohé dokonca ani nevedia, že sú dcérami Kráľa, že boli a sú vybrané aby boli jeho Princeznami. Niekde medzi detstvom a dospelosťou vyjednávajú so svojimi rozprávkovými snami, kde bývajú dotlačené do zmeny svojej identity - zmenu, ktorá bola navrhnutá vlastnými neistotami a pochybnými zlátaninami z médií. No tieto nežné, zamilované listy napísané z pohľadu samého Boha dokazujú, že každá žena je nádherná práve taká, aká je. Každá žena, ktorá kráča s dôverou za Božími zámermi, môže pomôcť a požehnať iných - dokonca aj budúce generácie. Je ťažké pozrieť sa na svoj…

Môj vlastný vyrobený fotoalbum ( darček )

Zachvíľu sa začnem honba za nákupmi na Vianoce. Nepatrím k tým ľuďom, ktorí si spravia nekonečný zoznam a potom chodia po obchodoch a hľadajú to. Väčšinou sa riadim inštinktami, čo sa mi zapáči a myslím si, že by to potešilo obdarovaného, to kúpim. No už dlhší čas som mala vymyslený jeden darček, ktorý som však nechcela kupovať, ale vyrobiť.  Ide o fotoalbum, ktorý som však chcela spraviť na starý spôsob. 
Okrem fotiek, ktoré som dala vyvolať, som všetko kombinovala a vymýšľala sama. 
Teraz sa skôr fotky dávajú do tých jednoduchých fotoalbumov, kde sa len zastrčia a je to hotovo. Mne sa vždy páčili tie, ktoré majú ešte naše babky. Pre mňa je to také čarovné a nostalgické.
Keď som však pozerala také fotoalbumy na nete, prišli mi drahé. Možno som natrafila na zlú stránky, no väčšinou cena bola okolo 30e. To mi prišlo dosť...preto som vymyslela vlastný, na ktorý som potrebovala len dosky, papiere, tapetu, dosky a rošteky na lepenie fotiek. 
Čo sa týka ceny vyšlo ma to okolo 5 e, bez fotiek. …

Jablkovo-maková štrúdla bez cukru

V tomto prípade by som mala napísať, že v jednoduchosti je krása, keďže na tento koláčik som použila minimum surovín. A možno prekvapí aj fakt, že v ňom nie je cukor a to, prečo som namiesto štrúdľového cesta použila lístkové..  Mne ako diabetičke tam cukor vôbec nechýbal....a komu by chýbal, môže si štrúdlu v konečnej fáze pocukriť. 
INGREDIENCIE:1 celozrnné lístkové cesto
mak - podľa oka
2 veľké jablká 1 vajíčko
Na rozvaľkané lístkové cesto nasypeme makovú zmes a poukladáme nadrobno nakrájané jablká. To dôkladne zabalíme. V mištičke si ručne vyšľaháme vajíčko a natrieme ním vrch štrúdli. Dáme do rozohriatej rúry na 180stupňov na 30 minút. 
V prípade ak potrebujete ten cukor, tak si ho môžete dať už spolu s makom, alebo poprípade ním posypať štrúdlu. Mne celkom stačila sladkosť jabĺk, v ktorých je prírodný cukor. 
A ak ste náhodou alergický na mak, pokojne ho môžete zameniť napríklad za vlašské orechy. Buď najemno nakrájané, alebo v sypkej forme. 
Už stačí povedať len DOBRÚ CHUŤ