Preskočiť na hlavný obsah

Už sa krotím v knihách

Opäť som sa zatúlala do knižníc. Tentokrát to bolo hlavne preto, lebo by mi už hrozili pokuty, ak by som nevrátila knihy načas. Neviem, čo sa mi v poslednom čase stalo, ale keď som si zobrala domov knihy, najprv som ich chcela prečítať, len potom to zo mňa opadlo. Tak to aj skončilo, že z piatich kníh som prečítala dve a ostatné, neprečítané som vrátila. Aj som premýšľala, že by som si predĺžila čas požičania, no keď som sa na tie knihy pozrela, tak som vedela, že možno ani za ten predĺžený čas to neprečítam. U mňa v meste som si jednu predĺžila, lebo je to druhý diel a to je jediný dôvod. 


Keď som už však v tých knižniciach bola, tak som si aj niečo požičala. No som na seba hrdá, pretože sa jedná dokopy len o štyri knihy. Začnem s knihami zo zámskej knižnice. 

Tá malá čierna knižka v dosť úbohom stave je Shakespeare a jeho Macbeth, čo je tragédia. Do konca čítania mi chýba už len nejakých desať strán, takže dnes to zrejme už dočítam. 
Dieťa 44 som si vzala, lebo si chcem pozrieť film, aj keď nie som si úplne istá, či to bude kniha pre mňa, no aspoň to skúsim. 

A teraz knihy z nitrianskej knižnice. 

Prvé, čo mi padlo do oka bol Pútnik z Compostely. Nepatrím k nejakým veľkým fanúšikom Paula Coelha, no v tej chvíli som mala chuť na nejakú jeho knihu. A tiež ju mám rozčítanú, tak uvidím, či sa mi bude páčiť. Druhou knihou je krátky životopis Antona Peduánskeho, ktorý bol mníchom vo františkánskom ráde a je svätý. To som prečítala ešte po ceste domov z Nitry, takže naozaj je to kratučké a skôr pre takých, čo o tomto človeku nevedeli nič, pretože je to dosť okrajové rozprávanie. A vlastne sa ku mne dostala náhodou, lebo som vyberala inú knihu, no táto padla na zem a zaujala ma. Tú druhú som nakoniec nevzala. 

A posledná kniha, ktorú mám ešte doma je Proroctvo. Veľmi sa na túto knihu neteším, no som zvedavá, či aspoň niečo autorka zmení vo svojom písaní. Vlastne jednotka sa mi nepáčila, čo uvidíte aj v recenzii, ktorú mám napísanú vo worde, no zatiaľ na Bloggeri nie je. 


A to sú všetky kúsky. Normálne sa teším, že ich je tak málo, pretože ich aspoň všetky stihnem prečítať. A po tom, čo som musela vrátiť tri, čo som ani nezačala čítať, už si budem veľmi vážne vyberať knihy, ktoré naozaj viem, že chcem. 

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Milé listy pre ženy / Listy od tvojho Kráľa, Milovanej Princeznej

Keď mi táto drobná knižka prišla, chcela som si každý deň prečítať po jednom liste. Čo myslíte, ako to dopadlo? Za dva večery som ju mala celú zhltnutú. Okrem krásneho spracovania, ktoré sa ponúka čitateľovi, Sheri Shepher zapísala stránky, ktoré by sa páčili každej žene. Veď kto by sa nechcel cítiť ako princezná? Ale má to svoje ALE. 

Táto krásna mnohofarebná knižka otvorí oči ženám - pomôže im vidieť sa tak, ako ich vidí Boh. Mnohé dokonca ani nevedia, že sú dcérami Kráľa, že boli a sú vybrané aby boli jeho Princeznami. Niekde medzi detstvom a dospelosťou vyjednávajú so svojimi rozprávkovými snami, kde bývajú dotlačené do zmeny svojej identity - zmenu, ktorá bola navrhnutá vlastnými neistotami a pochybnými zlátaninami z médií. No tieto nežné, zamilované listy napísané z pohľadu samého Boha dokazujú, že každá žena je nádherná práve taká, aká je. Každá žena, ktorá kráča s dôverou za Božími zámermi, môže pomôcť a požehnať iných - dokonca aj budúce generácie. Je ťažké pozrieť sa na svoj…

Môj vlastný vyrobený fotoalbum ( darček )

Zachvíľu sa začnem honba za nákupmi na Vianoce. Nepatrím k tým ľuďom, ktorí si spravia nekonečný zoznam a potom chodia po obchodoch a hľadajú to. Väčšinou sa riadim inštinktami, čo sa mi zapáči a myslím si, že by to potešilo obdarovaného, to kúpim. No už dlhší čas som mala vymyslený jeden darček, ktorý som však nechcela kupovať, ale vyrobiť.  Ide o fotoalbum, ktorý som však chcela spraviť na starý spôsob. 
Okrem fotiek, ktoré som dala vyvolať, som všetko kombinovala a vymýšľala sama. 
Teraz sa skôr fotky dávajú do tých jednoduchých fotoalbumov, kde sa len zastrčia a je to hotovo. Mne sa vždy páčili tie, ktoré majú ešte naše babky. Pre mňa je to také čarovné a nostalgické.
Keď som však pozerala také fotoalbumy na nete, prišli mi drahé. Možno som natrafila na zlú stránky, no väčšinou cena bola okolo 30e. To mi prišlo dosť...preto som vymyslela vlastný, na ktorý som potrebovala len dosky, papiere, tapetu, dosky a rošteky na lepenie fotiek. 
Čo sa týka ceny vyšlo ma to okolo 5 e, bez fotiek. …

Jablkovo-maková štrúdla bez cukru

V tomto prípade by som mala napísať, že v jednoduchosti je krása, keďže na tento koláčik som použila minimum surovín. A možno prekvapí aj fakt, že v ňom nie je cukor a to, prečo som namiesto štrúdľového cesta použila lístkové..  Mne ako diabetičke tam cukor vôbec nechýbal....a komu by chýbal, môže si štrúdlu v konečnej fáze pocukriť. 
INGREDIENCIE:1 celozrnné lístkové cesto
mak - podľa oka
2 veľké jablká 1 vajíčko
Na rozvaľkané lístkové cesto nasypeme makovú zmes a poukladáme nadrobno nakrájané jablká. To dôkladne zabalíme. V mištičke si ručne vyšľaháme vajíčko a natrieme ním vrch štrúdli. Dáme do rozohriatej rúry na 180stupňov na 30 minút. 
V prípade ak potrebujete ten cukor, tak si ho môžete dať už spolu s makom, alebo poprípade ním posypať štrúdlu. Mne celkom stačila sladkosť jabĺk, v ktorých je prírodný cukor. 
A ak ste náhodou alergický na mak, pokojne ho môžete zameniť napríklad za vlašské orechy. Buď najemno nakrájané, alebo v sypkej forme. 
Už stačí povedať len DOBRÚ CHUŤ