Preskočiť na hlavný obsah

Turistickou cestou na Chopok, z Chopku na Ďumbier a Magistrálou ku kávičke do hotela

Ku koncu prázdnin začínam písať svoje dovolenkové zážitky. No bolo už načase :(. Začínam výletom, ktorý som absolvovala ako posledný, no môjmu srdcu najbližší. Na tri dni, podotýkam, že to boli dni, keď tu na juhu bolo 38 stupňov, som sa s priateľom vydala do Nízkych Tatier ( tam bolo okolo 30, niekedy aj menej). Bývali sme v hoteli Srdiečko, ktorý je druhý najbližší ku Chopku. O tomto hoteli napíšem ešte podrobnejší článok. 
Náš prvý deň začínal cestou vlakom do Šurian, prestup do Banskej Bystrice, z Bystrice autobusom do Brezna, z Brezna autobusový presun na Tále k jednému hotelu, no jeho názov si už nepamätám a odtiaľ skoro sedem kilometrov do kopca k hotelu Srdiečko. (Zvykne chodiť aj tam autobus, no zrovna v tom čase, keď sme tam došli nešiel)
V prvý deň sme sa už po tom výstupe viac nevenovali, pretože sme došli aj dosť unavení. Oddýchli sme si v hoteli na káve a čakali, čo dobré bude na večeru. 




Na druhý deň nás čakal oveľa ťažší výstup, a to na Chopok a Ďumbier. Tu musím pripomenúť, že ja nie som vyznávačom žiadnych lanoviek, ak sa tam dá dostať peši! Samozrejme, že chorí ľudia alebo deti, to je iná kategória, pri nich je tá lanovka pomocou. 
Takže štverali sme sa hore, niekedy kvôli mne aj strašne pomaly. Nie je vždy jednoduché odhadnúť koľko toho znesie môj cukor a potom čakať, kým sa zvýši cukor na normálnu hladinu. 
Ale dostali sme sa táááám. Juj a to bol najlepší pocit. Ďalej sme prechádzali na Ďumbier. Z Chopku na Ďumbier vedie veľmi dobre upravená turistická cesta. Náročnejšie to je až pri Ďumbieri takých 20 minút výstupu. No ale aj to sme zdolali. Už počas presunu sa však trocha zmrákalo a popŕchalo, takže sme sa veľmi dlho nekochali pohľadom, ale radšej sme sa začali ponáhlať naspäť na hotel. Ja osobne som mala pocit, že späť ideme ešte dlhšie ako hore, ale bolo to spôsobené hlavne tým, že už som bola aj dosť uťahaná. Keď sme sa vrátili dole, tak už tam teplomer ukazoval len niečo cez 20 stupňov a nezávidela som ľuďom, čo boli vtedy hore, lebo tam musela byť búrka. Inak počas takej situácie má človek najväčší rešpekt voči prírode. Keď vidí nad sebou čierne mračná a raz zahrmí a sám nevie odkiaľ to išlo, taká tam je ozvena. 



V tretí deň sme sa rozlúčili s hotelom, nasadli na autobus, ktorý nás vzal do Brezna. Z Bezna sme už šli vlakom do  Banskej Bystrice. Tam sme sa šli pozrieť na kultúrnejšiu časť mesta a hlavne sa naobedovať. Majú veľmi pekné námestie a aj keď som si necítila kríže vďaka baťohu, čo som celý čas vláčila, tak som si aj túto časť výletu užila. Odtiaľ sme už len vláčikom šli do Šurian a domov. 


moje video z tohto výletu :) 

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Milé listy pre ženy / Listy od tvojho Kráľa, Milovanej Princeznej

Keď mi táto drobná knižka prišla, chcela som si každý deň prečítať po jednom liste. Čo myslíte, ako to dopadlo? Za dva večery som ju mala celú zhltnutú. Okrem krásneho spracovania, ktoré sa ponúka čitateľovi, Sheri Shepher zapísala stránky, ktoré by sa páčili každej žene. Veď kto by sa nechcel cítiť ako princezná? Ale má to svoje ALE. 

Táto krásna mnohofarebná knižka otvorí oči ženám - pomôže im vidieť sa tak, ako ich vidí Boh. Mnohé dokonca ani nevedia, že sú dcérami Kráľa, že boli a sú vybrané aby boli jeho Princeznami. Niekde medzi detstvom a dospelosťou vyjednávajú so svojimi rozprávkovými snami, kde bývajú dotlačené do zmeny svojej identity - zmenu, ktorá bola navrhnutá vlastnými neistotami a pochybnými zlátaninami z médií. No tieto nežné, zamilované listy napísané z pohľadu samého Boha dokazujú, že každá žena je nádherná práve taká, aká je. Každá žena, ktorá kráča s dôverou za Božími zámermi, môže pomôcť a požehnať iných - dokonca aj budúce generácie. Je ťažké pozrieť sa na svoj…

Knihy časom zabúdané - Nebo nie je výmysel

Názov : Nebo nie je výmysel
Orig. názov: Heaven is for real
Autor : Todd Burpo
Preklad: Dominika Uhríková
Vydavateľstvo: Tatran
Rok vydania: 2011
Počet strán : 184
Väzba: tvrdá
Žáner: Skutočné príbehy

Keď sa malý Colton Burpo uzdravil zo zápalu slepého čreva, celá rodina jasala. Bol to priam zázrak. Nikto však ani len netušil, aký príbeh sa v najbližších mesiacoch začne vynárať v chlapcových spomienkach – príbeh krásny a nezvyčajný o ceste do neba a naspäť. Len trojročný Colton vyrozprával rodičom, ako počas operácie opustil svoje telo. Dokázal, že neklame, keď presne popísal, čo robili rodičia v inej časti nemocnice, kým on ležal na operačnom stole. Vylíčil, ako navštívil nebo, a opakoval slová ľudí, ktorých tam stretol, hoci predtým ich nikdy nevidel, ba dokonca spomenul udalosti, čo sa odohrali dávno predtým, než prišiel na svet. Navyše ohromil rodičov opismi a záhadnými podrobnosťami o nebesách presne podľa Biblie, hoci nevedel čítať. S dojemnou naivnosťou a detsky smelou úprimnosťou Colto…

Môj vlastný vyrobený fotoalbum ( darček )

Zachvíľu sa začnem honba za nákupmi na Vianoce. Nepatrím k tým ľuďom, ktorí si spravia nekonečný zoznam a potom chodia po obchodoch a hľadajú to. Väčšinou sa riadim inštinktami, čo sa mi zapáči a myslím si, že by to potešilo obdarovaného, to kúpim. No už dlhší čas som mala vymyslený jeden darček, ktorý som však nechcela kupovať, ale vyrobiť.  Ide o fotoalbum, ktorý som však chcela spraviť na starý spôsob. 
Okrem fotiek, ktoré som dala vyvolať, som všetko kombinovala a vymýšľala sama. 
Teraz sa skôr fotky dávajú do tých jednoduchých fotoalbumov, kde sa len zastrčia a je to hotovo. Mne sa vždy páčili tie, ktoré majú ešte naše babky. Pre mňa je to také čarovné a nostalgické.
Keď som však pozerala také fotoalbumy na nete, prišli mi drahé. Možno som natrafila na zlú stránky, no väčšinou cena bola okolo 30e. To mi prišlo dosť...preto som vymyslela vlastný, na ktorý som potrebovala len dosky, papiere, tapetu, dosky a rošteky na lepenie fotiek. 
Čo sa týka ceny vyšlo ma to okolo 5 e, bez fotiek. …