Preskočiť na hlavný obsah

Šálku čaju a slovenskú knihu prosím...Rozhovory - Simona Kutišová / Jana Šulková

4

Vitajte pri ďalšom článku projektu Šálku čaju a slovenskú knihu prosím...Opäť si budete môcť prečítať rozhovory s ďalšími dvoma úžasnými autorkami a to so Simonou Kutišovou a Janou Šulkovou.

.............................................................


Simona Kutišová
tvorba: ( Adonis v tričku, poviedka-Kvapky požehnania )
1. Vaše meno sa spája najmä s knihou Adonis v tričku, no ste autorkou aj jednej poviedky v knihe Kvapky požehnania. Ako sa pozeráte na tieto dva tituly po čase od vydania?
Hoci od vydania titulu Adonis v tričku ubehlo už takmer 1,5 roka, stále mi robí radosť vedomie, že môj výtvor sa nachádza na pultoch kníhkupectiev, rovnako keď mi príde správa od niekoho, kto knihu čítal a páčila sa mu, je to pocit na nezaplatenie. A Kvapky požehnania… Hoci jej obsah tvorí viacero autorov, znamená pre mňa nesmierne veľa. Keďže sa do nej dostalo len 20 výherných súťažných príspevkov, hreje ma pri srdci vedomie, že práve ten môj zaujal porotu. A tiež môj príbeh v nej je pre mňa špeciálny z toho dôvodu, že je  veľmi osobný.
2. Mala som tú česť čítať Adonis v tričku a bola som veľmi rada, že som tú knihu nemohla zaradiť medzi gýčové  romantické knihy pre dievčatá. Čo Vás při jej písaní najviac inspirovalo, alebo z čoho ste čerpali nápady?
Ďakujem za ocenenie, som rada, že to vnímate práve takto. J  A čo ma inšpirovalo? Adonis na zemi - sympatický a pohľadný muž, ktorého som stretla v jeden sychravý deň a jeho nádherný úsmev, ktorým mi rozveselil celý deň. V podstate prvá kapitola knihy je viac-menej realita (s menšími obmenami), ktorá nemala mať pokračovanie.  Ale na podnet čitateľov na internete, kam som prispela prvou časťou, vznikli ďalšie. Mala som to šťastie, že som svojho Adonisa ešte zopárkrát stretla a tak som o vtipné situácie nemala núdzu. A potom som si už vymýšľala na základe zážitkov mojich (exkurzia v Paríži je tiež viac-menej realita, ale my sme nemali sexi sprievodcu - vlastne žiadneho ) a z môjho okolia, z rozprávaní kamarátok a pod.
3. Pointa knihy bola rozlišná ako pri iných  dievčenských románech. Chceli ste ním otvoriť oči dievčatám a tak trochu ich vrátiť k zemi?
Keď som začala Adonisa v tričku písať, nemala som žiadny konkrétny cieľ, čo chcem týmto príbehom povedať. Vyvŕbilo sa to až postupne. Hoci hlavná hrdinka Táňa chcela zubami-nechtami robiť všetko po svojom a nechávala sa strhávať mladosťou-pochabosťou, musela som jej zasadiť úder. Pretože ani v živote nič nejde  podľa toho, ako si vysnívame, hoci to máme do detailu premyslené. A, samozrejme, s láskou kráčajú ruka v ruke ružové okuliare a my  prehliadame tie najväčšie chyby a hriechy toho, koho ľúbime. Lebo veď kým ľúbime, odpúšťame.  A občas zas  musíme niečo pre nás veľmi cenné a dôležité stratiť, aby sme otvorili oči a potom si viac vážili to lepšie, čo má pre nás osud pripravené. Často sa stačí len načiahnuť…
4. Vašu ďalšiu spisovateľskú činnosť sme si mohli všimnúť při knižke Kvapky požehnania, kde ste jednou z autoriek. Je to ešte pomerne nová kniha, ktorá vyšla v septembri. Včom vás zaujal jej námet, keď sa ešte vyberali autori a vy ste si povedali, že tam chcete naplať príbeh?
Na túto súťaž som narazila čisto náhodou. Prebiehala už asi mesiac, pomaly sa chýlila ku koncu a mne o nej zrazu na FB naskočil článok. Zo zvedavosti som klikla a hneď ma zaujalo, že vydavateľstvo Kumran a internetový portál Cesta+ plánuje vydať knihu, ktorá bude ľuďom blízka, pretože má byť plná skutočných príbehov. Začala som googliť, našla som rozhovor s jednou z redaktoriek, zistila si podmienky... Spĺňala som všetky a moje rozhodnutie bolo skôr impulzívne. Zachytila som v príbehu všetkých ľudí, ktorí boli v mojom živote tými najdôležitejšími a musela som sa ich vzdať alebo ma, naopak, niekam posunuli. Takto sa pre mňa (aj iných) stali nesmrteľnými. Vzala  som to ako výzvu a možnosť pomôcť iným ľuďom v náročných životných situáciách. Chcela som im pripomenúť, aj takouto formou, že hoci sa nám občas zdá, že sme sa dostali na samé dno a nevidíme v našej budúcnosti nič svetlé, nie je to tak. Súhlasím s názorom, že všetko zlé je na niečo dobré. A že po každom daždi vyjde slnko. Môj príbeh môže byť tiež živým príkladom. Hoci vždy prišlo niečo zlé a bolestivé, po istom čase, keď som dostala možnosť sa poučiť a stať silnejšou, som bola potešená a obdarená niečím skvelým. A tieto dary prichádzali v pravý čas. J
5. Predsalen Adonis v tričku mal veľkú reklamu a aj svojou témou si ľahšie našiel čitateľov. Ako by ste týchto čitateľov  navodili aj na Kvapky požehnania?
Práve tým, že táto kniha je plná skutočných príbehov, zažitých na vlastnej koži. Je rôznorodá a písaná od srdca - s vierou, že iným ľuďom pomôže, keď si uvedomia, že so svojím trápením nie sú sami. Že niekto iný prežil rovnaké zúfalstvo a dokázal sa z toho dostať. Môžu dodať nádej. Môže to byť inšpirácia, ako riešiť niektoré vlastné problémy.  Autormi sú ženy, muži, všetky vekové kategórie. A tiež to môže posilniť vo viere. Nájdete tam množstvo ľudských osudov, smutných a bolestivých, ale aj tých radostných a dodávajúcich nádej - nevera, choroba, láska, šťastie, súdržnosť v rodine...  Keďže  súťaž organizovalo kresťanské vydavateľstvo Kumran, aj príbehy sú ladené skôr týmto smerom, ale myslím si, že si v nej môže každý nájsť to svoje.
6. Okrem titulu spisovateľka, Vám možno priradit aj blogerka. Už dlhý čas si spravujete svoj vlastný blog. Kedy ste vôbec začali s blogovaním a čo vás k tomu priviedlo? 
Vlastne mám dva. Jeden ako oficiálnu stránku o mojich knihách a ukážkach z príbehov, ktorými sa, keď mám chuť, zaoberám. A ten druhý som si založila, keď som začala s písaním - niekedy v treťom ročníku na strednej škole. Tam mám celú svoju počiatočnú autorskú aktivitu, všetky poviedky, ale i dlhšie útvary, nazvime ich romány. K písaniu a samotnému blogovaniu ma primälo čítanie FanFiction (Harry Potter) poviedok a jeden zvláštny nočný sen, ktorý som dala na papier a odvtedy sa moja fantázia rozbehla naplno. Prevažná väčšina mojich prvých príbehov  bola tiež HP FanFiction, ale pri poslednom historicko-romantickom príbehu, v ktorom som sa na míle vzdialila od pôvodných charaketrov, som začala radšej písať príbeh s vlastnými postavami - Adonisa v tričku.
7. Osudové stretnutie je príbeh, který máte rozpísaný na tomto blogu. Dá sa očakávať, že niekedy bude aj v knižnej podobe?
To neviem povedať, ale môžem prezradiť, že hlavní hrdinovia majú svoj osud v mojej hlave kompletne rozvinutý - omnoho viac ako v spomínanej poviedke, ktorá má 4 časti, a verím, že sa raz budem venovať aj im.
8. Z týchto všetkých otázok si čitatelia vedia spraviť obraz Simony Kutišovej ako autorky. Aká ste však, keď nepíšete. Čo rada robíte vo svojom voľnom čase?
Vo voľnom čase rada oddychujem pri knihách, relaxujem pri hudbe, bez ktorej neprežijem ani chvíľu.  Občas dobrovoľníčim a keďže som aj pred pár týždňami pracovala ako dobrovoľníčka na relaxačných pobytoch s Ligou proti rakovine, kde som sa priučila kreatívnym zručnostiam, rada sa odvtedy venujem napr. servítkovaniu (skôr to skúšam  ) a tiež výrobe stromčekov šťastia z korálok. A momentálne sa chystám väčšinu svojho voľného času obetovať výskumu do svojej diplomovej práce. 

Jana Šulková

tvorba: ( Dievča s maskou, Silnejšia ako osud, Odvrhnutá ) 
1. Prednedávnom vám vyšla už tretia knižka – Odvrhnutá. Znova môže čitateľ očakávať niečo iné, ako v predošlých knihách?
Áno. Táto kniha je písaná trochu iným štýlom, pretože rada experimentujem. Stále sa orientujem na mladého čitateľa, a som naozaj zvedavá na reakcie čitateľov. Je o tom, že život dáva druhé šance a že nie všetko je len čiernobiele. Samozrejme, nechýba láska, tá je však v tomto príbehu skôr okrajovým prvkom. Príbeh Odvrhnutej je najmä o tom, že odpustiť je často ťažšie, ako zabudnúť...
2. V knihe je množstvo hudby. Prečo ste sa rozhodli pre takéto spojenie?
Hudba je veľkou súčasťou môjho života. Mnohé piesne vyjadrujú pocity, ktoré dané postavy v knihe prežívajú a tieto texty, ale aj melódie rada zakomponujem do príbehov, ktoré tvorím. Hudobné prostredie je mi blízke a myslím si, že je pre mladých aj atraktívne.
3. Patrí hudba k vášmu každennému bytiu?
Určite áno. Hudbu počúvam každý deň cestou do školy a zo školy, takže najmä v autobuse je hudba moja veľká kamarátka. Ale aj pri písaní, upratovaní, varení, pri čomkoľvek. Kedysi som sa hudbe venovala, takže aj preto je mi taká blízka.
4. Ktorých interpretov najviac počúvate?
Ja počúvam mnohých interpretov a rozličné žánre, takže je ťažké menovať len pár, ale tak napr. Demi Lovato, Zara Larsson, Ellie Goulding, Sia, Jencarlos Canela, Dixie Chicks, a mnoho iných.
5. Snažíte sa do kníh dať aj niečo zo svojho života, alebo to si pevne strážite?
Myslím, že každý autor, či už vedome alebo nevedome dáva do knihy niečo aj zo seba a svojho života. Ja to tiež robím a netajím sa tým. Často sa ma na to pýtajú, ale väčšinou nekonkretizujem čo je z môjho života a čo nie, tieto úvahy ponechávam na čitateľa. Vždy sa tam však niečo nájde.
6. Pri vašom rýchlom písaní sa dá očakávať, že už teraz sa vám v hlave predbiehajú nápady na písanie ďalšieho titulu. Je to tak?
Ono sa to možno zdá, že píšem rýchlo, pretože samotný proces písania mi trvá cca tri mesiace, lenže tomuto procesu predchádzajú mesiace plánovania, uvažovania, robenia poznámok, študovania danej problematiky a podobne. Až potom si sadnem k samotnému písaniu a píšem denne, takže nie je dôvod, aby kniha vznikala povedzme rok. Ja osobne potrebujem písať súvisle, nedokážem sa k rozpísanému rukopisu vracať len raz za čas, dopísať stranu - dve, potom ho na dva mesiace zavrieť a opäť čosi napísať. Takto to u mňa nefunguje. A áno, uvažujem už nad novým príbehom, začínam plánovať, zbieram materiál a verím, že sa mi cez zimné prázdniny podarí niečo napísať.
7. Keby ste mali jedným slovom charakterizovať svoje knihy, aké by to bolo slovo?
Jedným slovom ich charakterizovať nedokážem, pretože moje knihy majú množstvo prívlastkov. Sú pre mladých, avšak čítajú ich aj starší čitatelia, sú písané ľahkým a oddychovým štýlom, ale hlavne do nich dávam veľký kus seba. Téma, ktorú každá kniha obsahuje, nikdy nie je zvolená len tak, vždy je mi niečím blízka. Dokážem sa do postáv vcítiť, tak by som ich pravdepodobne označila empatické.

Obom autorkám ďakujem za ich odpovede. :) 

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Milé listy pre ženy / Listy od tvojho Kráľa, Milovanej Princeznej

Keď mi táto drobná knižka prišla, chcela som si každý deň prečítať po jednom liste. Čo myslíte, ako to dopadlo? Za dva večery som ju mala celú zhltnutú. Okrem krásneho spracovania, ktoré sa ponúka čitateľovi, Sheri Shepher zapísala stránky, ktoré by sa páčili každej žene. Veď kto by sa nechcel cítiť ako princezná? Ale má to svoje ALE. 

Táto krásna mnohofarebná knižka otvorí oči ženám - pomôže im vidieť sa tak, ako ich vidí Boh. Mnohé dokonca ani nevedia, že sú dcérami Kráľa, že boli a sú vybrané aby boli jeho Princeznami. Niekde medzi detstvom a dospelosťou vyjednávajú so svojimi rozprávkovými snami, kde bývajú dotlačené do zmeny svojej identity - zmenu, ktorá bola navrhnutá vlastnými neistotami a pochybnými zlátaninami z médií. No tieto nežné, zamilované listy napísané z pohľadu samého Boha dokazujú, že každá žena je nádherná práve taká, aká je. Každá žena, ktorá kráča s dôverou za Božími zámermi, môže pomôcť a požehnať iných - dokonca aj budúce generácie. Je ťažké pozrieť sa na svoj…

Fitness tekvicový koláč

Ingrediencie  Cesto 1 šálka ovsených vločiek 2 lyžičky hnedého cukru pol šálky kokosu olivový olej
Plnka  pol kila maslovej tekvice pol šálky mandľového mlieka 3 lyžice medu 3 bielka 2 lyžičky škorice
Postup 1. Nakrájame tekvicu na malé kúsky a dáme variť do hrnca.  2. Medzitým ako sa varí tekvica si pripravíme základ.  Zmiešame dokopy ovsené vločky, kokos, trocha hnedého cukru a pár kvapiek oleja. Túto zmes natlačíme do formy na pečenie a dáme piecť na 10 minút na 200 stupňov. Pekáč si môžete vystlať papierom, ja som to však nerobila, pretože sa mi to vôbec neprilepovalo.  3. Na plnku požijeme už uvarenú tekvicu, ktorú rozmixujem najemno spolu s medom, škoricou, mandľovým mliekom ( ak nemáte mandľové, použite klasické ) a bielkami.  Rozmixovanú zmes vlejeme do pripravenej formy na pečenie.  4. Najprv dáme piecť na 20 minút po 210 stupňov a potom dopečieme na 170 stupňoch 30 minút.  Prajem dobrú chuť

MINIRECENZIE: Muž, který kradl rukopisy, Dokonalý pár, Ten dom je jedna veľká katastrofa

Po dlhom čase je tu opäť článok s minirecenziami. V tejto časti možno hovoriť o dvoch katastrofách a jednej celkom vtipnej vydarenej knihe. Veľmi ma teší, že zrovna tou vydarenou knihou, je kniha slovenského autora. Je celkom originálna a prekvapila už svojim názvom Ten dom je jedna veľká katastrofa. Čo sa však týka zvyšných dvoch kníh, nejde o žiadnu slávu. Kniha, ktorá sa hrá na detektívku - Muž, který kradl rukopisy a kniha, kde máte hneď po prvých stranách chuť zabiť najprv hlavnú hrdinku a potom aj samotnú autorku - Dokonalý pár. Poďme sa však na to pozrieť postupne. 

Ten pocit, keď si kupujete knihu,prečítate si dokonca anotáciu a pozdáva sa vám. Je to spojené s minulosťou, ide o dva príbehy v jednom, celkom to vyzerá na zaujímavú zápletku a môže to byť plné tajuplna, keďže je to aj detektívka. 
Ten pocit, keď knihu dočítate a nemáte to srdce ju hodiť do ohňa kvôli stromom, ktoré kvôli nej vyrúbali...
V tejto knižke máme hlavnú hrdinku, ktorá je neutrálna. Aspoň mne sa tak javila. …