Preskočiť na hlavný obsah

Šálku čaju a slovenskú knihu prosím...Rozhovory - Jana Pronská / Andrea Rimová

5

Je tu už piaty článok z projektu, ktorý robím spolu s Moni. Na jej blogu si môžete prečítať najnovší rozhovor s Kristínou Pavelkovou, alebo aj staršie s Erikou Jarkovskou a Máriou Blšákovou. 
V tomto článku budú ďalšie rozhovory a to s autorkou slovenských historických románov - Janou Pronskou a autorkou rimoviek - Andreou Rimovou. 

...................................................................



Jana Pronská


1.        Dovolím si povedať, že ste veľmi originálnou autorkou, protože píšete žáner, ktorý na Slovensku nepíše veľa autorov.  Spájate lásku so slovenskou históriou, alebo aspoň dej knihy, sa odohráva na území Slovenska.  
Ako ste sa vlastne dostali k písaniu tohto žánru?
 Áno, píšem to, čo aj rada čítam - historické romance. Všetko sa začalo pred rokmi, keď sa mi do rúk dostali knihy ako Plamene inkvizície a Gričská čarodejnica od Zagorky, Angelika od Golonovcov a Krásna Katherine od Benzoniovej. Celkom ma opantali, očarili a nasmerovali k histórii, ktorú milujem dodnes a samozrejme k písaniu, ktorému som verná od detstva.  Začiatkom deväťdesiatych rokov sa k nám však dostali moderné historické romance a autorky zvučných mien – Lindseyová, Deverauxová, McKinneyová a mnohé ďalšie, ktoré som objavila a rada čítala. Vtedy som si povedala, že sa opäť po niekoľkoročnej pauze vrátim k tvorbe a napísala som Bosorkinu dcéru a hneď potom Zlatníkovu chovanicu, ktorá bola inšpirovaná  návštevou Ľubovnianskeho hradu a výstavou korunovačných klenotov. Povedala som si, že historický ľúbostný príbeh, ktorý je situovaný na území Uhorska, v našom kraji, môže byť rovnako zaujímavý ako anglické, škótske a americké romance, veď u nás doma je tiež bohatá história, máme legendy, máme hrady, máme šľachtické rody ako kdekoľvek inde. Tak to všetko vlastne začalo. Som veľmi rada, že sa to podarilo, moje príbehy sa medzi čitateľmi uchytili a páčia sa.  

2.       Vaše knihy majú tú moc, že nie sú pekné len zvnútra, ale aj z vonka. Obálky sú to prvé, čo nádejný čitateľ vidí. Spolupracujete aj vy pri výbere obálky, alebo to nechávate na svojho vydavateľa.
Samozrejme, už od začiatku spolupracujem s vydavateľom. Ako čitateľke mi rukami prešlo množstvo kníh, poväčšine, čo sa páčilo mne, páčilo sa aj ostatným a z toho dôvodu som chcela, aby obálka mojej knihy vypovedala o čom príbeh je, čo môžu čitatelia očakávať a v neposlednom rade, aby zaujala, vynímala sa, pritiahla oko.  Za možnosť vyberať si obálky som svojmu vydavatelstvu veľmi vďačná a ukázalo sa, že spolupráca viedla nielen k mojej spokojnosti, ale aj  vydavateľovej a hlavne čitateľovej. 

3.       V týchto dňoch ( 18.11. 2015) vychádza  ďalšia kniha a bude mať názov Čierna vdova. Opäť v tom bude množstvo lásky, intríg a rytierskej odvahy?
 Určite áno, ostávam verná dejovej línii, ktorá sa vo svojej podstate nemení, odvaha, zrada, intrigy, nenávisť a zloba, a nad všetkým láska, ktorá má moc meniť osudy ľudí, darovať im kúsok šťastia, poraziť zlo. O tom romance sú. Chceme čítať o láske, chceme držať palce hrdinom, chceme veriť v dobré konce, v posolstvo nádeje.
  
 V novej knihe Čierna vdova sa dočítate o Adriane z Brzotína, nad ktorou má vlastný otec takmer neobmedzenú moc, využíva jej bezmocnosť a neustále ju zásobuje novými manželmi, aby na jej vdoveckom podiele dobre zarobil. Darí sa mu to až do okamihu, keď sa sám dostane do ťažkostí a musí pristúpiť na dohodu s odvekým rivalom Bubekom, Luciánovým otcom. Manželstvo uzavreté v zastúpení sa však ani mladému Luciánovi a ani Adriane nepáči. Ona chce vstúpiť do kláštora, aby sa navždy zbavila nadvlády svojho otca a on chce svojej rodine dokázať, že dávno stratili právo rozhodovať o jeho osude. Hrady Brzotín a Turňa sa stanú svedkami nielen temných intríg, ale aj lásky, ktorá hlavným hrdinom skríži plány…    
  
4.       Keby si máte vybrať z pomedzi všetkých kníh, ktoré vznikli vďaka vám, pri ktorej ste cítili, že toto je to najlepšie.
 Takto sa to nedá vymedziť, ani na to neexistuje presná odpoveď. Každá z mojich kníh je napísaná s láskou a spôsobom, akým písať viem a chcem, každá je jedinečná, má iný príbeh, iných hrdinov, a každá má v sebe kúsok mňa. Jedna sa môže čitatelovi páčiť viac, iná menej, a každému inak, no ja ich takto rozdeliť neviem. Sú to moje knižné deti.  

5.       Už od roku 2008 neustále vychádzajú vaše knihy. Mali ste však aj obdobie, kedy dochádzali nápady a nevedeli ste, že čo budete písať?
Nápady mi nikdy nechýbali, vždy mám v zásobe niekoľko príbehov a priebežne pribúdajú ďalšie, čo je pre mňa ako autorku skvelé :).  Problém je iba v písaní. Niekedy sú obdobia, keď sa skrátka nedarí a slová nechcú poslúchať, :) vtedy si dám pár dní pauzu a vyčkám, kedy sa tá povestná pani Múza vráti. A ona sa, našťastie, vždy vráti…    

6.       Ako berú známi a priatelia, že sa z Vás stala taká čítaná a obľúbená autorka? Pýtajú si podpisy? :P
 Pýtajú, :) pre seba, pre priateľov, pre svojich známych :). Inak som pre nich vždy tým istým človekom, akého ma poznali aj pred tým, než mi začali vychádzať knihy. Čo je fajn. :) A pribudli mi noví známi a priatelia, ktorých by som bez písania možno nikdy nemala šancu stretnúť a spoznať.  

Andrea Rimová

1.       Ste autorkou románov pre ženy. Beriete to ako svoju záľubu, alebo sa na to pozeráte vážne?
Ja samú seba práveže neradím k autorkám výhradne ženských románov. Mám veľa mužských čitateľov a ich počet stúpa, čomu sa veľmi teším. Písanie nie je len moja záľuba, ale predovšetkým neoddeliteľná súčasť môjho JA. K všetkým knihám pristupujem s vážnosťou a úctou, moje vlastné nevynímajúc.

2.       Niektorí autori sú zvyknutí písať spôsobom, že každý deň napíšu aspoň pár viet, iní keď dostanú múzu a píšu bez prestávky. Ako je to vo Vašom prípade?
Pokúšala som sa napísať každý deň určitý počet strán, ale akosi mi to nešlo. Písanie pod nátlakom mi pripadá ako mechanické plnenie úlohy na objednávku a v takých prípadoch hrozí, že to čitatelia zbadajú. Preto píšem, keď cítim, že mám čo povedať. Vdychujem do riadkov nie len život v podobe postáv a zápletok, ktoré vymyslím, ale aj dušu. Pozorní čitatelia to vycítia.

3.       Dosť dávno som čítala knihu Amnestia na zradu. No i napriek tomu, že si nepamätám mená a a zrejme by som ani nevedela podrobne opísať dej, na koniec zrejme nikdy nezabudnem. Viem, že vtedy somnou lomcovali rôzne emócie a nechápala som, prečo ste takto zakončili knihu. Na druhej strane, zrovna ten koniec z nej spravil nezabudnuteľnú knihu. Ide Vám o toto aj v ostatných knihách?
Každú knihu tvorím s cieľom vyvolať emócie a prinútiť čitateľa vnímať život aspoň na chvíľu aj z iného pohľadu. Amnestia bol môj debut. V čase, keď som ju písala, som bola striedavo šťastná a nešťastná. Svoje pocity som pretavila do riadkov. Touto knihou som vstúpila na knižný trh a aj dnes by som ju napísala rovnako. S tým istým koncom. Amnestia je dodnes srdcovkou mnohých mojich čitateľou a čítali ju viackrát.

4.       Vašou poslednou knihou je Bludisko. Názov je dosť tajomný. Dá sa to očakávať aj od deja?
V každej mojej knihe je tajomstvo. Čím staršie, tým lepšie. Každý človek podľa mňa niečo skrýva. Príbeh staviam na láske a nešťastí, vyhrotených životných situáciách. Prvé ohlasy na knihu sú fantastické a čitatelia nadšení. Veľmi sa z toho teším.

5.       Komu by ste určite odporúčali túto knihu?
Bludisko by som odporúčala všetkým, ktorí majú pozitívny vzťah ku knihám a sami blúdia vo vlastných životoch.

6.       Rimovky sa na Slovensku stávajú pomaly klasikou, ako je to však v Čechách? Ozývajú sa aj odtiaľ čitatelia?
Keďže mi v Čechách vyšla zatiaľ iba jedna knižka, tých ohlasov nie je až tak veľa, ako na Slovensku, kde mám kníh 7. Podľa mojich informácií mám však u našich českých bratov množstvo čitateliek, ktoré ma čítajú v slovenčine. Je to príjemný pocit. No aj českí čitatelia si prídu na svoje. Už to dlho nepotrvá. Zatiaľ k tomu nepoviem viac.

7.       Chystá sa pre nás nejaká ďalšia Rimovka, alebo teraz je skôr čas na oddych?

V tomto období si naplno vychutnávam prichádzajúce ohlasy na novú knihu. Stála ma veľa krásnej námahy, kruhov pod očami a stresu. Dlhujem jej neprepnúť sa hneď do režimu na novú knihu. Rimoviek bude ešte veľa, ale v ten pravý čas :)

Obom autorkám ďakujem za poskytnutý rozhovor. 

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Milé listy pre ženy / Listy od tvojho Kráľa, Milovanej Princeznej

Keď mi táto drobná knižka prišla, chcela som si každý deň prečítať po jednom liste. Čo myslíte, ako to dopadlo? Za dva večery som ju mala celú zhltnutú. Okrem krásneho spracovania, ktoré sa ponúka čitateľovi, Sheri Shepher zapísala stránky, ktoré by sa páčili každej žene. Veď kto by sa nechcel cítiť ako princezná? Ale má to svoje ALE. 

Táto krásna mnohofarebná knižka otvorí oči ženám - pomôže im vidieť sa tak, ako ich vidí Boh. Mnohé dokonca ani nevedia, že sú dcérami Kráľa, že boli a sú vybrané aby boli jeho Princeznami. Niekde medzi detstvom a dospelosťou vyjednávajú so svojimi rozprávkovými snami, kde bývajú dotlačené do zmeny svojej identity - zmenu, ktorá bola navrhnutá vlastnými neistotami a pochybnými zlátaninami z médií. No tieto nežné, zamilované listy napísané z pohľadu samého Boha dokazujú, že každá žena je nádherná práve taká, aká je. Každá žena, ktorá kráča s dôverou za Božími zámermi, môže pomôcť a požehnať iných - dokonca aj budúce generácie. Je ťažké pozrieť sa na svoj…

Knihy časom zabúdané - Nebo nie je výmysel

Názov : Nebo nie je výmysel
Orig. názov: Heaven is for real
Autor : Todd Burpo
Preklad: Dominika Uhríková
Vydavateľstvo: Tatran
Rok vydania: 2011
Počet strán : 184
Väzba: tvrdá
Žáner: Skutočné príbehy

Keď sa malý Colton Burpo uzdravil zo zápalu slepého čreva, celá rodina jasala. Bol to priam zázrak. Nikto však ani len netušil, aký príbeh sa v najbližších mesiacoch začne vynárať v chlapcových spomienkach – príbeh krásny a nezvyčajný o ceste do neba a naspäť. Len trojročný Colton vyrozprával rodičom, ako počas operácie opustil svoje telo. Dokázal, že neklame, keď presne popísal, čo robili rodičia v inej časti nemocnice, kým on ležal na operačnom stole. Vylíčil, ako navštívil nebo, a opakoval slová ľudí, ktorých tam stretol, hoci predtým ich nikdy nevidel, ba dokonca spomenul udalosti, čo sa odohrali dávno predtým, než prišiel na svet. Navyše ohromil rodičov opismi a záhadnými podrobnosťami o nebesách presne podľa Biblie, hoci nevedel čítať. S dojemnou naivnosťou a detsky smelou úprimnosťou Colto…

Jablkovo-maková štrúdla bez cukru

V tomto prípade by som mala napísať, že v jednoduchosti je krása, keďže na tento koláčik som použila minimum surovín. A možno prekvapí aj fakt, že v ňom nie je cukor a to, prečo som namiesto štrúdľového cesta použila lístkové..  Mne ako diabetičke tam cukor vôbec nechýbal....a komu by chýbal, môže si štrúdlu v konečnej fáze pocukriť. 
INGREDIENCIE:1 celozrnné lístkové cesto
mak - podľa oka
2 veľké jablká 1 vajíčko
Na rozvaľkané lístkové cesto nasypeme makovú zmes a poukladáme nadrobno nakrájané jablká. To dôkladne zabalíme. V mištičke si ručne vyšľaháme vajíčko a natrieme ním vrch štrúdli. Dáme do rozohriatej rúry na 180stupňov na 30 minút. 
V prípade ak potrebujete ten cukor, tak si ho môžete dať už spolu s makom, alebo poprípade ním posypať štrúdlu. Mne celkom stačila sladkosť jabĺk, v ktorých je prírodný cukor. 
A ak ste náhodou alergický na mak, pokojne ho môžete zameniť napríklad za vlašské orechy. Buď najemno nakrájané, alebo v sypkej forme. 
Už stačí povedať len DOBRÚ CHUŤ