Preskočiť na hlavný obsah

Šálku čaju a slovenskú knihu prosím...klop-klop Mikuláš


8

Vitajte pri ďalšom článku a tak trošku už aj odlišnom. Tentokrát sviatočné 8. pokračovanie projektu Šálku čaju a slovenskú knihu prosím...
Predpokladám, že každý z vás si našiel ráno dačo sladké v čižmičke. Alebo aj niečo iné. Ja som sa pýtala našich autorov, čo pre nich znamená sviatok sv. Mikuláša a akými boli deťmi. 

 1.       Tešíte sa ešte aj dnes na Mikuláša?
2. Aké ste boli dieťa? Našli ste si niekedy v balíčku aj cibuľu či uhlie?

Na tieto dve otázky odpovedalo 13 známych tvárí slovenských kníhkupectiev. 


 ( Šulková, Antalíková, Benková, Dyda, Hamarová, Macháčová, Novysedláková, Ondriová, Rimová, Varáčková, Wurm, Šulajová, Kutišová )






Mám rada tú atmosféru, keď na každom rohu stretnem nejakého Mikuláša a až do bytu počujem deti ako recitujú na námestí, ale že by som sa vyslovene tešila, to nemôžem povedať. Nie je to  pre mňa výnimočný deň, viac výnimočne pociťujem vianočné sviatky, ktoré mám naozaj veľmi rada.

 Myslím, že dobré a pokojné. V balíčku som si našla vždy len sladkosti. :)






Pracujem  s deťmi, takže Mikuláš je blízko. Tvoríme, vyzdobujeme... Moje deti sú už veľké, 23 a 13r, ale každý, či už dieťa alebo dospelý, si večer s nádejou vyčistí čižmy. Či tam nájdeme sladkosti alebo cibuľu, dám vedieť. Ale zase, všetko treba brať pozitívne, aj cibuľa je v zdravá a  chráni nás pred vírusmi. Poteším sa aj tej!

 Bola som v rámci normy  (akože) „normálne“ dieťa. Veľmi som rožky nevystrkovala, ale nebolo ma treba nahovárať na žiadnu lotrovinu. Za slobodna som sa volala Šaranská, skratka toho priezviska bola pomerne výstižná Šarapata, tak som rada s kamarátmi šarapatila. Pamätám si, že sme sa pýtali ľudí: Teta, prosím vás, koľko je hodín? A keď nám milá pani odpovedala, tak sme ju upozornili, že jej idú hodinky o päť minút dopredu alebo dozadu. Alebo sme s  sa kamarátkou na plavárni tak smiali, že prišla za nami jedna pani (ale to bola zase iná, nie tá istá s hodinkami) a povedala nám, že sa nikdy nikoho nevidela takto sa smiať ako sme sa smiali my. Tak si to viete predstaviť.... Ale cibuľu som nedostala, vždy sladkosti, ktoré som si hneď zjedla. Brat si z nich odjedal postupne,  vždy si zvyšok odložil a potom som chodievala za ním stým, že: Nemáš niečo sladké? A vždy sa so mnou podelil. Cibuľa bude možno tento rok...???  

Samozrejme, my sme si s rodičmi dodnes zachovali ten pôvab mikulášskeho sviatku, hoci sme už všetci traja súrodenci dospelí. Mikulášske balíčky jednoducho musia byť a ja sama ich pre celú rodinu – rodičov, brata a sestrinu rodinku pripravujem veľmi dôkladne a rada. No a pripravené balíčky potom počas noci každý z nás potajomky a potichučky roznesie do príslušných čižiem alebo papúč – tak, aby ostatných nezobudil. Už sa nám stalo, že sme sa pri tom aj vzájomne stretli. :)

Nie, nenašla, asi som bola poslušná. :) Vždy to bolo ovocie, oriešky a čokolády, ktoré milujem!



Paradoxne dnes žijem v meste, kde Mikuláša zrušili. Deti v Nemecku dostávali darčeky na sv. Martina alebo Mikuláša. Lutherovi sa to nepáčilo a rozhodol sa, že obdarovanie sa presunie na Božie narodenie. Teším sa viac na obdobie Christkindlesmarktov, ktoré začína už na konci novembra. Tunajšie trhy voňajú vareným vínom, strapačkami alebo parenými buchtami. A každé mesto má svoju osobitú atmosféru. Keby sa dalo cestoval by som každý deň na niektorý z tunajších trhov.
 Bol som totálne knihomoľné dieťa. Obľúbených autorov som dokázal prečítať za pár hodín. V knižnici som mal zakázané vracať knihy dvakrát za deň. To sa po prvý raz prejavilo pri nástupe do prvej triedy, keď som počas rozdávania kníh prečítal celú čítanku a požiadal učiteľku, či nemá ďalšiu. V časoch môjho detstva, čiže v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, sa cibuľa nedávala, iba briketa. To sme v obrovských balíčkoch z červeného celofánu nikdy nemali. Naopak bývali tam figy, ďatle a burské oriešky. Ale úplne najdôležitejšie boli mandarínky. Vtedy tak vzácne, že v balíčkoch bolo len pár kusov. Dodnes, keď ovoniam mesiačik mandarínky a zavriem oči, je všetko naspäť.

1.     Posledné roky to už nie je to, čo bývalo.  Decká sú už dospelé a väčšinou sú na Mikuláša mimo domova.  Ale kto je doma, vždy si nájde v čižmičke nejakú sladkosť. A na toho, kto nie je,  si počká.

1.       V našom kraji sa nikdy nedávala cibuľa do balíčka. Uhlie som si veru našla, ale keďže som bola najlepšie dieťa na svete :) brala som to skôr ako recesiu.





Áno, teším sa. Sladká drobnosť od manžela a syna mi vždy urobí veľkú radosť. Čižmičky do okna, ani k dverám z bezpečnostných dôvodov už nestaviame. Ako prvý by sa k ich obsahu dostal náš kokeršpaniel Boubou :).

Zrejme dobré :). Nikdy som nedostala cibuľu či uhlie. Vďaka tomu som si už v detskom veku  vypestovala celoživotnú závislosť na sladkom. Mikulášsky balíček bol naplnený čokoládami, cukríkmi, jabĺčkami, ale aj veľkým čokoládovým čertom. Na výstrahu :). A, samozrejme, nesmeli chýbať mandarínky a arašidy, ktoré sa kedysi dali zohnať len v tomto čase.  



Teším sa, pretože sviatok sv. Mikuláša už predznamenáva Vianoce.  Rada spomínam na to, keď som sa ešte ako dieťa vždy tešila, čo si v čižmičke nájdem. Keďže mám trojročného synčeka, teraz som ja tá, ktorá tie čižmičky naplní a teší ma to rovnako ako keď  som sladkosti dostávala.

Bola som milé dieťa, empatické, sem-tam zanovité,  ale v podstate som viac počúvala ako nepočúvala.  Cibuľu ani uhlie som si, našťastie, v čižmičke nikdy nenašla.


 Samozrejme, no už z iného pohľadu. Teším sa na to, ako sa bude tešiť moja dcéra, až si v čižmičke nájde nielen obľúbené sladkosti, ale tiež niečo malinké na hranie, čo jej vždy rozžiari oči, lebo je to taký náš malý mikulášsky bonus. Akýsi predvoj veľkých darov od Ježiška :-)

Vraj poriadny vymýšľajko..., ktorý si vždy a na všetko našiel výhovorku, kde tu sa stratil, navštívil kadekoho v bloku, stratil x kľúčov, poprekrúcal množstvo udalostí... Aj napriek tomu všetkému som však mala v balíčku od Mikuláša zakaždým sladké dobroty a moje milované mandarínky a burské oriešky. Hoci hrozby, že tam bude varecha a uhlie, boli na každoročnom poriadku.

Posledné roky som to akosi prestala vnímať, ale tento rok Mikuláš pre mňa opäť nadobudne nový obrovský rozmer. Minulý rok sa mi na Štedrý deň narodil synovec, ktorému sestra a švagor vybrali toto meno. Takže môj malý Mikuláš tento rok oslávi svoje prvé meniny.

Ani cibuľu, ani uhlie. Skôr sladké maškrty, ovocie a v mladšom veku aj hračky. Myslím, že som bola zlaté dieťa. Večne zahĺbené v knihách alebo pobehujúce s loptou po ihrisku. Rodičia sa pri spomienkach na mňa ako na dievčatko usmievajú.







Áno, mám radosť, keď majú deti radosť zo sladkostí v topánkach.

Bola som veľmi neposedné dieťa a tú cibuľu by som si zaslúžila, no nikdy som si ju v balíčku nenašla.





Na Mikuláša sa budem tešiť v každom veku. S Mikulášom sú spojené moje najkrajšie spomienky z detstva. Moji rodičia si vždy dali tú námahu a ilúziu Mikuláša nám deťom pravidelne vytvárali. Priznávam, že som na Mikuláša a Ježiška verila pomerne dlho (úsmev).
Aké som bola dieťa, neviem neutrálne posúdiť, spýtajte sa mojej rodiny (úsmev). Uhlie ani cibuľu som si v balíčku nikdy nenašla, ale sem-tam sa prihodila varecha (úsmev). Väčšinou som si v čižme našla sladkosti, ovocie, nikdy nesmeli chýbať tradičné arašidy.

Jasné! Pamätám si, že som mala 13 a Mikuláš vyšiel na sobotu, čo bolo super, lebo som sa nemusela hnať do školy. Potom som počítala, kedy nabudúce vyjde Mikuláš znova na sobotu – až na moje osemnástiny. Tak som len zvesila hlavu, že to ma už asi ani nebude zaujímať... :D Omyl, milujem Mikuláša aj Vianoce doteraz, hoci mám čerstvo 30. Myslím, že človek by mal stále zostať čiastočným dieťaťom a vnímať to čaro, ktoré pociťuje dieťa.

Výmyselnícke, rodičia mali problém ma ovládať, výchovné bitky nepomáhali, ani zvýšené slovo, lebo som sa len dupľom zaťala :) Cibuľu ani uhlie som si však nikdy nenašla. Teda, tuším, že raz bol zemiak, ale zároveň aj kopec sladkostí, takže ma to netrápilo.  Ale v puberte som, podľa mňa, nebola už taká „zlá“. :)



Pamätám sa, že keď som bola menšia, vždy večer pred Mikulášom som chodila po byte a rozmýšľala, či v noci neprichytím čerta alebo anjela v našej izbe ako asistujú Mikulášovi pri vkladaní sladkostí do čižmičky. :)  Teraz väčšinou v tom čase nie som doma a tak musím  vyčkať aj niekoľko dní, kým sa mi balíček dostane do rúk. Takže sa vždy teším, že si trošku pomaškrtím.

Myslím, že dobré a poslušné. Pýtala som sa aj maminy - tvrdí, že dobré a občas nezbedné. :-D
Raz som si našla v čižme varešku, dnes sa ňou výborne mieša puding.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Milé listy pre ženy / Listy od tvojho Kráľa, Milovanej Princeznej

Keď mi táto drobná knižka prišla, chcela som si každý deň prečítať po jednom liste. Čo myslíte, ako to dopadlo? Za dva večery som ju mala celú zhltnutú. Okrem krásneho spracovania, ktoré sa ponúka čitateľovi, Sheri Shepher zapísala stránky, ktoré by sa páčili každej žene. Veď kto by sa nechcel cítiť ako princezná? Ale má to svoje ALE. 

Táto krásna mnohofarebná knižka otvorí oči ženám - pomôže im vidieť sa tak, ako ich vidí Boh. Mnohé dokonca ani nevedia, že sú dcérami Kráľa, že boli a sú vybrané aby boli jeho Princeznami. Niekde medzi detstvom a dospelosťou vyjednávajú so svojimi rozprávkovými snami, kde bývajú dotlačené do zmeny svojej identity - zmenu, ktorá bola navrhnutá vlastnými neistotami a pochybnými zlátaninami z médií. No tieto nežné, zamilované listy napísané z pohľadu samého Boha dokazujú, že každá žena je nádherná práve taká, aká je. Každá žena, ktorá kráča s dôverou za Božími zámermi, môže pomôcť a požehnať iných - dokonca aj budúce generácie. Je ťažké pozrieť sa na svoj…

Fitness tekvicový koláč

Ingrediencie  Cesto 1 šálka ovsených vločiek 2 lyžičky hnedého cukru pol šálky kokosu olivový olej
Plnka  pol kila maslovej tekvice pol šálky mandľového mlieka 3 lyžice medu 3 bielka 2 lyžičky škorice
Postup 1. Nakrájame tekvicu na malé kúsky a dáme variť do hrnca.  2. Medzitým ako sa varí tekvica si pripravíme základ.  Zmiešame dokopy ovsené vločky, kokos, trocha hnedého cukru a pár kvapiek oleja. Túto zmes natlačíme do formy na pečenie a dáme piecť na 10 minút na 200 stupňov. Pekáč si môžete vystlať papierom, ja som to však nerobila, pretože sa mi to vôbec neprilepovalo.  3. Na plnku požijeme už uvarenú tekvicu, ktorú rozmixujem najemno spolu s medom, škoricou, mandľovým mliekom ( ak nemáte mandľové, použite klasické ) a bielkami.  Rozmixovanú zmes vlejeme do pripravenej formy na pečenie.  4. Najprv dáme piecť na 20 minút po 210 stupňov a potom dopečieme na 170 stupňoch 30 minút.  Prajem dobrú chuť

MINIRECENZIE: Muž, který kradl rukopisy, Dokonalý pár, Ten dom je jedna veľká katastrofa

Po dlhom čase je tu opäť článok s minirecenziami. V tejto časti možno hovoriť o dvoch katastrofách a jednej celkom vtipnej vydarenej knihe. Veľmi ma teší, že zrovna tou vydarenou knihou, je kniha slovenského autora. Je celkom originálna a prekvapila už svojim názvom Ten dom je jedna veľká katastrofa. Čo sa však týka zvyšných dvoch kníh, nejde o žiadnu slávu. Kniha, ktorá sa hrá na detektívku - Muž, který kradl rukopisy a kniha, kde máte hneď po prvých stranách chuť zabiť najprv hlavnú hrdinku a potom aj samotnú autorku - Dokonalý pár. Poďme sa však na to pozrieť postupne. 

Ten pocit, keď si kupujete knihu,prečítate si dokonca anotáciu a pozdáva sa vám. Je to spojené s minulosťou, ide o dva príbehy v jednom, celkom to vyzerá na zaujímavú zápletku a môže to byť plné tajuplna, keďže je to aj detektívka. 
Ten pocit, keď knihu dočítate a nemáte to srdce ju hodiť do ohňa kvôli stromom, ktoré kvôli nej vyrúbali...
V tejto knižke máme hlavnú hrdinku, ktorá je neutrálna. Aspoň mne sa tak javila. …