Preskočiť na hlavný obsah

Šálku čaju a slovenskú knihu prosím...Rozhovory - Miroslava Varáčková / Mirka Novysedláková

10

Dnes je pre mňa pekný deň, lebo mi už v podstate začali prázdniny a už len prežiť v januári skúškové. Posledné dni som však mala dosť o nervy a aj preto ste si možno všimli, že meškám s rozhovormi. Dnes ak budem stíhať určite ešte niečo porobím v tomto našom pekne projekte a posnažím sa všetko stihnúť do konečného dátumu. Teraz však máte pred sebou dva rozhovory, ktoré ma veľmi bavilo vymýšľať, aj čítať. Dve autorky píšuce pre mladých. :) 

A samozrejme nezabudnite na články u Moniky. Najnovší rozhovor so Svetlanou Majchrákovou

Miroslava Varáčková

1.       Ste autorkou množstva knižiek a všetky sú určené pre mladých. Prečo ste sa rozhodli písať zrovna pre mladých?
Nerozhodla som sa, jednoducho sa to stalo. Vždy píšem spontánne, slová zo mňa plynú samé a prirodzene ma to ťahá k príbehom pre mládež. Možno svetu tínedžerov rozumiem viac ako tomu dospeláckemu. Alebo nie? Neviem. V každom prípade som rada, že mojou cieľovkou sú práve decká v takom kritickom veku, pretože mám možnosť aspoň čiastočne ovplyvňovať ich myslenie a poukazovať na problémy ich rovesníkov, pred ktorými sa neraz zatvárajú oči.

2.       Prvá kniha vám vyšla v roku 2009. Menili sa počas tohto obdobia aj vaši čitatelia a nároky na vás?
Áno, samozrejme. A v prvom rade mám na seba vyššie nároky ja. Čo sa týka zmeny čitateľov, mám pomerne stabilnú a silnú základňu deciek, ktoré s radosťou čítajú moje knižky, no okrem skalných fans s pribúdajúcimi knihami pribúdajú aj noví čitatelia. A tak to má byť, inak by som mohla písanie zavesiť na kliniec.

3.       Vašou poslednou knihou je Len to nikomu nepovedz, ktorá má nádhernú obálku. Komu každému by ste ju odporučili?
Každému, kto sa zaujíma o mládež, o dianie na školách, o citlivé a často veľmi zmätené duše tínedžerov... a všetkým, čo majú odvahu pozrieť sa realite do očí.

4.       Hlavná hrdinka knihy má blízko k tancu. Ako je to u vás, aj vy máte rada tanec ?
Ale áno, tancujem rada, no nie často. Moje deti sa však tancu venujú oveľa viac, učaroval im tanečný šport, takže mi je prostredie tanečných klubov blízke.

5.       Okrem písania čo napĺňa váš život?
Rodina. Priatelia. Príroda. A v podstate sa snažím robiť v čo najväčšej miere iba veci, ktoré majú zmysel.

6.       Keby si máte vybrať jednu zo svojich kníh a ocitnúť sa v jej deji, ktorá by to bola a prečo?
Neviem. V každej som sa už ocitla pri jej písaní.

7.       Pri dievčenských románoch je často hlavný hrdina vykreslený ako dokonalý a najúžasnejší chalan v tej chvíli pre tú hrdinku. Keď ste vy bola medzi násťročnými, ako ste si predstavovali svojho ,,princa?

Čo ja viem?  Asi ako môjho manžela?  Ale nie, jeho som vtedy neznášala a až časom sme si k sebe našli cestu. A ťaháme to spolu v láske a porozumení už pekných pár rokov.

Mirka Novysedláková

1.       Ste autorkou knihy Prísne tajný denník Miry Danesovej. Ako sa tvoril tento príbeh? Kedy prišla prvotná myšlienka naň?
Nápad vznikol úplne spontánne. Nemyslela som pri tom na to, že to raz vyjde aj „naozaj“. Mala som šestnásť, žiadneho frajera a zbožňovala som americké tínedžerské komédie s troškou romantiky, ale najmä humoru. Začala som vlastne písať príbeh, aký by som na strednej škole chcela zažiť sama. Určite ma značne inšpirovala Meg Cabotová, ukázala mi, aké môžu byť dievčenské romány ironické a vtipné, nie sentimentálne.  Chcela som hlavne vyskúšať, či niečo v tom duchu dokážem napísať a zároveň sa pri tom zabávať ako pri filme – v mojej hlave to tak je – akoby to bol film. Žiaľ, v tej dobe som doslova „nebola schopná“ situovať príbeh na Slovensko, pretože som sa bála, že by som začala písať o svojom nudnom živote na strednej. Dnes už ten blok našťastie nemám.  Príbeh však veľa „oddychoval“, plodné obdobia striedali hluché až do mojich dvadsaťjeden, kedy som denník dopísala.  Najväčšiu motiváciu mi asi dali čitatelia blogu na enigma.sk, kde  som postupne po častiach pridala celý príbeh, povzbudili ma mnohé  pozitívne komentáre a verní čitatelia.  Preto som sa rozhodla zúčastniť projektu mamtalent.sk, kde som okrem povzbudivých i kritických komentárov, dostala aj recenziu od redaktorky, ktorá sa vyjadrila , že „denník“ je vhodný na vydanie. Vydavateľstvo Ikar sa však rozhodlo ho nevydať, i keď nad tým uvažovali. Príbeh som prepracovala, zbavila vaty a poslala aj do iných vydavateľstiev, no nikto nemal záujem o denník, vraj to nie je v kurze. Napokon som už len tak v duchu „nič za to nedám“ poslala rukopis do začínajúceho vydavateľstva Koruna.  Jeho zakladateľku (tiež spisovateľku píšucu pod pseudonymom Tina Van der Holland) som poznala z projektu mamtalent.sk,  takže som to  vnímala tak trošku ako znamenie.  Príbeh sa páčil a po korekciách a niekoľkomesačnom čakaní  vyšiel  na svetlo sveta v papierovej podobe. Trvalo to presne desať rokov od prvej myšlienky k vydaniu. Medzitým som stihla zmaturovať, spraviť bakalárske štátnice, zaľúbiť sa, odsťahovať od rodičov a porodiť dieťa. :)

2.       Zaujímavosťou je, že dej sa neodohráva ani na Slovensku, ani na takej klasickej škole, aké sú u nás. Je pre vás zaujímavejší americký spôsob výučby?  (predpokladám, že bolo z neho čerpané)
Okrem vyššie spomínaného odôvodnenia, prečo je to tak, je  ďalším dôvodom  aj fakt,  že som vtedy bola zamilovaná do angličtiny. Okrem čítania bol tento jazyk počas puberty moje veľké hobby, veľmi som sa ho chcela poriadne naučiť, fascinovala ma americká angličtina (paradoxne na výške som mala radšej britskú, aj dnes sa k nej prikláňam), preto v tej dobe to bolo pre mňa najprirodzenejšie, venovať  sa jednému koníčku – písaniu zároveň s druhým- angličtinou – preto sú v knihe básničky v slovenčine i angličtine. Americký spôsob výučby je iný ako ten náš, voľnejší,  no nie som odborník a uvedomujem si, že v knihe sú v tomto ohľade chyby, no vychádzala som hlavne z filmov, seriálov a kníh z tohto prostredia, a ani tam to nie je úplne autentické, spisovatelia si mnohokrát vytvárajú tak trošku „vlastný svet“ ,ktorý sa im hodí do príbehu.

3.       Je to knižka zameraná pre dievčatá. Chcete v tomto žánri aj naďalej pokračovať, alebo by ste skúsili rypnúť aj do niečoho iného. Ak áno, čo by to bolo?
Román pre dievčatá je to hlavne pre to, že to začalo písať dievča , no dopísala to takmer žena, a vyšlo to, keď som už bola matkou. :) Nebránim sa tomuto žánru ani do budúcna.  No predpokladám, že sa skôr budem venovať príbehom, kde budú hrdinky už o niečo staršie a budú riešiť iné problémy, čo však nevylučuje, že si to nemôžu prečítať tínedžerky. V súčasnosti finišujem úpravy druhého románu , ešte som to neponúkla ani vydavateľstvu, kvôli nadčasom v práci to žiaľ nestíham do konca roka, no v januári sa hádam rozhodne či to raz vyjde.  Je to príbeh o vzťahoch,  tajomstvách života i smrti, no nie v tragickom slova zmysle, je to viac ezoterické. (Ezoterika je moje ďalšie hobby :)). Do budúcna by som chcela prepájať  vo svojej tvorbe klasickú chic-lit (resp. román pre ženy) s ezoterikou, duchovnom, mytológiou – nie náboženstvom. Samozrejme, humor nesmie chýbať. Nie prehnane, uprednostňujem skôr situačnú komiku, no iba tam, kde si to príbeh vypýta.

4.       Máte aj nejaký literárny vzor, alebo vzory?
Moja obrovská srdcovka je Jane Austenová. Bola to geniálna pozorovateľka ľudských charakterov a je preto jasné, že to, ako ona opísala vzťahy vo svojich románoch je neprekonateľné. Zbožňujem jej  iróniu a trefné myšlienky, ktorých je v jej tvorbe neúrekom. Nie každý ju však vie oceniť, počula som aj názory, že Austenová je nudná. No ak viete čítať medzi riadkami a máte radi iróniu a nesentimentálnu romantiku v jednom – je to to pravé orechové. Je však  ťažké sa  k nej priblížiť, ak zachytím aspoň letmú esenciu z jej štýlu,  budem šťastná ako blcha! :)
Okrem Jane by som medzi svoje vzory zaradila už spomínanú Meg Cabotovú,  z chic-lit sa mi páči Sophie Kinsella, nesmiem opomenúť Joanne Kathleen Rowlingovú (na Harrym Potterovi som vyrástla, zbožňujem ho!), Paulo Coelho je tiež autor, ktorý ma zaujal najmä ľahkosťou vyjadrovania večných myšlienok prostredníctvom príbehov, ktorú vás chytia za srdce i dušu, poučia vás, zatrasú vami. Nedávno som objavila vynikajúcu spisovateľku  Tessu Afsharovú, píše biblické príbehy – prerozprávala ich moderným spôsobom a je to výborné napísané. Jednoduché, poučné a plné lásky. Z klasiky nedám dopustiť ani na Charlesa Dickensa, Charlotte Brontëovú, Agathu Christie a Shakespeara.

5.       Keby si máte vybrať hocijakú knihu, v ktorej by ste mali byť hlavnou postavou, ktorá by to bola a prečo?
Od zanietenej obdivovateľky Jane Austenovej sa odo mňa očakáva, že to bude Elizabeth Bennetová z Pýchy a predsudku – to by sa mi páčilo, vydať sa za pána Darcyho . :) No ak by to malo byť zo súčasnej modernej doby,  tak by som chcela byť Mira Danesová  - lebo ona predsa je tak trochu mnou a ja ňou. :)  Najradšej by som však chcela byť  hlavnou hrdinkou príbehu, ktorý som práve dopísala, keď  vyjde (pevne dúfam, že sa tak stane), určite pochopíte prečo. :)


Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Milé listy pre ženy / Listy od tvojho Kráľa, Milovanej Princeznej

Keď mi táto drobná knižka prišla, chcela som si každý deň prečítať po jednom liste. Čo myslíte, ako to dopadlo? Za dva večery som ju mala celú zhltnutú. Okrem krásneho spracovania, ktoré sa ponúka čitateľovi, Sheri Shepher zapísala stránky, ktoré by sa páčili každej žene. Veď kto by sa nechcel cítiť ako princezná? Ale má to svoje ALE. 

Táto krásna mnohofarebná knižka otvorí oči ženám - pomôže im vidieť sa tak, ako ich vidí Boh. Mnohé dokonca ani nevedia, že sú dcérami Kráľa, že boli a sú vybrané aby boli jeho Princeznami. Niekde medzi detstvom a dospelosťou vyjednávajú so svojimi rozprávkovými snami, kde bývajú dotlačené do zmeny svojej identity - zmenu, ktorá bola navrhnutá vlastnými neistotami a pochybnými zlátaninami z médií. No tieto nežné, zamilované listy napísané z pohľadu samého Boha dokazujú, že každá žena je nádherná práve taká, aká je. Každá žena, ktorá kráča s dôverou za Božími zámermi, môže pomôcť a požehnať iných - dokonca aj budúce generácie. Je ťažké pozrieť sa na svoj…

Fitness tekvicový koláč

Ingrediencie  Cesto 1 šálka ovsených vločiek 2 lyžičky hnedého cukru pol šálky kokosu olivový olej
Plnka  pol kila maslovej tekvice pol šálky mandľového mlieka 3 lyžice medu 3 bielka 2 lyžičky škorice
Postup 1. Nakrájame tekvicu na malé kúsky a dáme variť do hrnca.  2. Medzitým ako sa varí tekvica si pripravíme základ.  Zmiešame dokopy ovsené vločky, kokos, trocha hnedého cukru a pár kvapiek oleja. Túto zmes natlačíme do formy na pečenie a dáme piecť na 10 minút na 200 stupňov. Pekáč si môžete vystlať papierom, ja som to však nerobila, pretože sa mi to vôbec neprilepovalo.  3. Na plnku požijeme už uvarenú tekvicu, ktorú rozmixujem najemno spolu s medom, škoricou, mandľovým mliekom ( ak nemáte mandľové, použite klasické ) a bielkami.  Rozmixovanú zmes vlejeme do pripravenej formy na pečenie.  4. Najprv dáme piecť na 20 minút po 210 stupňov a potom dopečieme na 170 stupňoch 30 minút.  Prajem dobrú chuť

Po veľmi dlhom čase... nákup kníh cez internet

Nepamätám si, kedy naposledy som si objednávala knihy..a to naozaj. Je to už veľmi dávno, lebo väčšinou som čítala z knižnice, alebo už z tých kníh, ktoré som mala doma a kupovala som len v kamenných kníhkupectvách. A aj tie nákupy sa niesli v duchu jedna maximálne dve knihy a dosť.

Teraz som bola donútená školou si niečo objednať, keďže sme si už vyberali témy bakalárskych prác. Ja som si zvolila literatúru ( logicky že... ) a téma sa viaže na autorku Margitu Kánikovú. Problém je však to, že jej knihy sa zháňajú už ťažšie. V kamenných kníhkupectvách ju vôbec nemali a na internete zväčša len 1. Jediný internetový obchod, ktorý mal AŽ dve jej knihy boli megaknihy.sk. Takže zo všetkej jej prózy som zohnala aspoň dve a zvyšné si budem môcť ísť zobrať do trnavskej knižnice. 

Kniha, ktorá sa ešte dá zohnať je V znamení púpavy, ktorú som naozaj videla vo viacerých internetových obchodoch. O piatej u Thalmeira je síce pokračovaním inej knihy, no aspoň niečo nech mám...Vždy je lepšie pracovať s…