Preskočiť na hlavný obsah

Šálku čaju a slovenskú knihu prosím...Rozhovory - Darina Hamarová/Ivana Ondriová

11

Pekný deň každému. Pomaličky sa blížime ku koncu projektu Šálku čaju a slovenskú knihu prosím..No ešte stále je tu niekoľko rozhovorov, ktoré vás určite zaujmú. V tomto článku si môžete prečítať nie len o knižných veciach s autorkami Darinou Hamarovou a Ivanou Ondriovou. 
U Moniky je rozhovor s Marekom Zákopčanom.


Darina Hamarová

1.       Ste autorkou skutočných príbehov, ktoré sú veľakrát emocionálnejšie ako tie vymyslené. Preto aj pre Vás samotnú to musí byť náročnejšie písať. Čo malo na Vás taký veľký vplyv, že ste sa nakoniec takto rozhodli?

S pribúdajúcimi rokmi a životnými skúsenosťami som si začala viac všímať ľudí okolo seba a ich príbehy. A musela som dať za pravdu  africkému prísloviu, ktoré hovorí, že more bez vĺn nevychová skúsených námorník. Videla som neskutočné osudy, príbehy, ktoré ma nielen fascinovali, ale neraz mi boli svetielkom v dňoch, keď som sa stávala skúsenejším námorníkom.

2.       Vo vašej knihe ste sa dosť otvorili a ukázali niečo z vášho života aj čitateľom. V takých chvíľach sú naozaj dôležitý blízky. Čo všetko pre Vás znamená rodina a priatelia?

Jedna moja priateľka nazvala knihu ŽIVOTOM NEKRÁČAM SAMA „príručka nádeje“.  Je to jedno z najväčších ocenení, ktoré kniha dostala, keďže jedným z dôvodov prečo sa zrodila, bola túžba, aby ukázala svetielko nádeje ľuďom v ťažkých chvíľach. Druhým dôvodom pre napísanie knihy bolo moje prianie vzdať hold ľuďom, ktorí pri mne stáli a stoja aj v tých najťažších životných skúškach. Rodina a priatelia sú mojim majákom, svetielkom, ktoré mi, ani v tých najtemnejších chvíľach, nedovolí  upadnúť do beznádeje.  Keď som začala písať knihy, niektorí ľudia mi vraveli, že prídem o svojich priateľov. A predstavte si, opak sa stal pravdou. Do môjho života vstupujú neuveriteľne krásni ľudia.

3.       Ešte v septembri sa konala jedna udalosť – výstup na Pilsko. Ľudia tento výstup absolvovali aj pre vás. Aký to bol vôbec pocit, že prišli za vami?

Pilsko je 1 557 metrov vysoký kopec, ktorý mám za humnami.  Po skončení chemoterapie a počas rádioterapie som ten kopec spolu s mojimi deťmi zdolala. Bola v tom symbolika a jeho zdolanie malo pre mňa veľký význam. V knihe píšem: „Ak zvládnem tento kopec, zvládnem už všetko. Všetky nástrahy sveta.“ Jedna z prvých čitateliek mi napísala, že pri čítaní mala nutkanie zdolať ten kopec spolu so mnou. A ani nie po roku sa mi na FB zjavil príspevok od Nora Olveckého, kde okrem iného stálo: „Darinka, dovoľ nám, aby sme aj my, Tvoji kolegovia a priatelia, spisovateľky a spisovatelia, prispeli svojou troškou. Radi by sme po Tvojom boku vystúpili tam hore, na vrch, ktorý pre Teba tak veľa znamená a ukázali ti, že naozaj nekráčaš životom sama, že stojíme pri Tebe.“  No a v septembri sa pri výstupe po mojom boku objavili okrem mojich detí aj priatelia autori, priatelia, ktorých som dovtedy poznala len vďaka virtuálnemu svetu.  Bol to silný moment v mojom živote. Zase som raz mohla zažiť ten skvelý pocit vzájomnej podpory, súdržnosti a empatie. Mnohí  mali zdravotné problémy a aj napriek tomu ten kopec zdolali. Mnohých síce niesli nohy hore, ale v myšlienkach boli pri blízkych, ktorí v tých dňoch zvádzali svoj boj s nejakou chorobou. A mnohí v srdciach niesli spomienku na svojho blízkeho.

4.       Aby sme sa naspäť vrátili ku knihám. Vašou poslednou knihou je Ruleta životom. Podľa recenzií a názorov čitateľov, je to opäť kniha, ktorá nesklamala. Veľa vaše knihy hodnotia ženy. Zvyknú sa vám ozývať aj spokojní chlapi?

Napriek tomu, že vydavateľstvo Motýľ, kde vyšli moje knihy, má prívlastok ženské, knihy čítajú aj muži a tiež sa k nim vyjadrujú, čo ma veľmi teší. Niektorí sú spokojní viac, iní  menej.  :)  Konštruktívna kritika dokáže človeka posunúť ďalej. Preto, ak to nie sú vyslovene hejteri, som otvorená každému názoru. Dve knihy sú napísané z pohľadu muža, tak je prirodzené, že hodnotia, čo  som zvládla vykresliť hodnoverne a čo sa mi podarilo menej.

5.       To, že vaše knihy vychádzajú zo skutočného života je hneď jasné. No skôr sa „nálepkujú“ ako smutné. Nevravím, že končia smutne, no dej je pochmúrnejší. Vo svojej ďalšej tvorbe sa toho chcete stále držať, alebo by ste to posunuli aj na druhú stranu?

Dovolím si oponovať. Tak ako v živote sú veselšie aj smutnejšie dni a udalosti, podobne v mojich knihách nájdete smútok,  ale aj radosť, dni naplnené beznádejou, ale aj vierou v nové začiatky. V RULETE ŽIVOTA som napísala: „...život nie je len biely alebo čierny. Má tisíce farieb. Len na vás záleží, v akých ho budete vidieť.“  A také sú aj moje príbehy.

6.       Posledná otázka je osobnejšia, preto budem rešpektovať, ak sa k nej nebudete chcieť vyjadriť. Ak si pamätáte pri našom rozhovore, ktorý som robila v čase, keď ste písali len svoju druhú knihu, na druhý deň ste mali vyšetrenie. Ako sa máte teraz? Predpokladám, že stále bojujete.

Nenazvala by som to boj. Raz za tri mesiace mám kontrolu, popritom nejaké vyšetrenie a vďaka Bohu počúvam od svojho onkológa len pozitívne správy. :)

Ivana Ondriová


1.       Na Slovensku vám už vyšla pekná zbierka knižiek, kedy však začali prvé krôčiky k písaniu?
Bolo to už pekne dávno, ešte na základnej a následne na strednej škole, kedy som sa zapájala do rétorických súťaží a pravidelne prispievala do našich mestských novín. Taktiež sa moje poviedky objavovali v školských zborníkoch. To automaticky viedlo k štúdiu masmediálnej komunikácie a následne práci v novinách. Beletrii som sa však začala venovať až o čosi neskôr, asi pred 4 rokmi, kedy som bola na rodičovskej dovolenke s dcérou Ninkou.

2.       Pri ktorej z vašich kníh ste mali najväčšiu radosť z jej dokončenia a potom aj z vydania?
Určite z mojej slovenskej prvotiny Detský plač v podkroví, to bol neopísateľný zážitok, keď som na ňu dostala pozitívnu odpoveď. A potom ma doslova nakoplo aj vydanie Nevinného šílenství v Čechách, lebo som to brala ako možnosť presadiť sa aj na inom, ako slovenskom trhu. Samozrejme, že mi radosť robí dokončenie a následné vydanie každého môjho príbehu, zlomovým bol napríklad aj začiatok spolupráce s mojím terajším domácim vydavateľstvom Motýľ, u ktorého som začínala s románom Mladý, sexi a iba môj a ktorý mi doteraz dáva zelenú, čo si veľmi vážim.

3.       Čo všetko vás inšpirovalo k ich napísaniu?
Naozaj všetko. Počuté, videné, prežité. Možno nie celkom osobne, lebo sa tak trochu vyhýbam tomu, aby som do svojho písania vkladala priveľmi osobné zážitky, omnoho radšej fantazírujem :).

4.       Máte nejaký sen týkajúci sa literatúry, za ktorým si idete a snažíte sa ho dosiahnuť?
Mojím snom je mať pre koho písať... To znamená tvoriť pre ľudí, ktorým sa môj štýl páči a ktorí radi privítajú na literárnom trhu ďalšiu moju knižnú novinku. Najviac ma teší, ak sa ku mne dostanú ohlasy, že sa netrpezlivo čaká na môj nový román, lebo ten predošlý sa páčil. Jasné, chcela by som zaujať aj v zahraničí, ale všetko má svoj čas, nateraz mi stačí, ak si nájdem svoj okruh čitateľov na Slovensku, prípadne v Čechách.

5.       Kedy by mohli vaši fanúšikovia očakávať prírastok do knižnice?
      V polovici novembra vyšla Nebezpečne očarená. Tou som tento rok uzavrela. Ten budúci hádam knižne začnem ako obyčajne na jar, rukopis mám pripravený, po sviatkoch ho celkom určite pošlem do Motýľa. Tak verím, že skvelá spolupráca s týmto vydavateľstvom bude pokračovať aj naďalej a čitatelia si odo mňa ešte čo to prečítajú.

6.       Čítate i vy slovenské autorky, autorov? Alebo dávate prednosť prekladanej literatúre?
Priznám sa, že slovenských autorov čítam veľmi málo... Jedine vtedy, ak sa ku mne dostane venovaná kniha od spisovateľky-kamarátky. Inak dávam prednosť zahraničnej literatúre. Teraz skôr thrilerom, akosi sa mi sladké, zamilované romány už prejedli, možno je to tým, že sladko píšem ja sama :).

7.       Aké sú vaše kritériá na dobre napísanú knihu? Čo všetko musí obsahovať?
Nenazvala by som to kritériami... Určite je ale dôležitý začiatok, ak ten neupúta, ťažko sa cez strany prelúskam ďalej. Teda to je aspoň môj prípad... Jednoducho, ak tam nie je iskra, tak to po 30-ich stranách vzdávam, hoci netvrdím, že by ma daný príbeh predsa len neoslovil. Ale v súčasnosti tak málo času, že ak to nežije od začiatku, ak tam nie sú trefné dialógy, čo posúvajú vpred a neťahá ma to čítať kdekoľvek a kedykoľvek ďalej, knihu zatváram nedočítanú... V poslednom čase vyslovene vyhľadávam napätie, záhady, nečakané zvraty, mám rada zlomové momenty, ktoré ma šokujú. 

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA - Nemecké dievča neplače ( Michaela Ella Hajduková )

Názov: Nemecké dievča neplače,Autor: Michaela Ella Hajduková, Rok vydania: OR/SR- 2016Počet strán: 219Vydavateľstvo: Motýľ, Žáner: román pre ženy, vojnový román,Moje hodnotenie: 4/5

Ľudia sú ako domy. Majú veľa svetlých aj tmavých kútov, zatvorených dverí a svoju trinástu komnatu. Príbeh o tom, čo sa stane, keď sa rozhodneme niektoré dokorán otvoriť. Markus a Emma vyzerajú navonok ako úplne bežný zaľúbený pár. Pracujú však pre tajnú organizáciu, ktorá vznikla po vojne ako pocta súrodencom Schollovcom (Die Weiße Rose - Biela ruža). Organizácia odhaľuje vojnové zločiny a zločincov. Narazia na veľmi dôležitý objav, ale zároveň odhalia inú organizáciu, ktorá je nebezpečná a chce zostať utajená. Všetky stopy vedú k Lebensbornu - nacistami vytvorenému projektu, ktorého cieľom bolo, na základe nacistickej ideológie o rasovej hygiene, zvýšiť počet árijských detí vrátane detí pochádzajúcich z mimomanželských zväzkov. Lenže tam sa ciele nekončili. Svetlovlasé a modrooké deti v nacistami okupo…

RECENZIA - Zmŕtvychvstanie ( Michael Punke )

Názov: Zmŕtvychvstanie, Origin. názov: The Revenant, Autor: Michael Punke, Preklad: Slavomír Hrivnák , Rok vydania: OR-2002/SR- 2016Počet strán: 259Vydavateľstvo: Motýľ, Žáner: román podľa skutočných udalostí, dobrodružný román, Moje hodnotenie: 4.5/5


Román o obdivuhodnej ľudskej nezlomnosti SKUTOČNÝ PRÍBEH Z DRSNEJ DIVOČINY #1 New York Times Bestseller

Píše sa rok 1823 a Hugh Glass sa spolu s lovcami kožušín zúčastňuje výpravy v neprebádaných Skalnatých horách. Uprostred hlbokých lesov muži vzdorujú náročným podmienkam, ako aj útokom miestnych Indiánov. Keď odvážneho Hugha napadne obrovský grizly, podarí sa mu ho zabiť, ale utrpí vážne zranenia, ktoré mu zabránia pokračovať v ceste so zvyškom výpravy. Hugh je vydaný na milosť a nemilosť zradcovi Johnovi Fitzgeraldovi, ktorý sa má podľa dohody oňho postarať spolu s najmladším členom výpravy. Tento strhujúci skutočný príbeh je jasným dôkazom toho, aký nezlomný je ľudský duch a čo všetko dokáže v túžbe po živote prekonať - nezastaví h…

RECENZIA - V Pasci ( Dani Pettreyová )

Názov: V pasci, Origin. názov: Stranded, Autor: Dani Pettreyová, Preklad: Zuzana Venglíková , Rok vydania: OR-2013/SR- 2015Počet strán: 271Vydavateľstvo: i527.net, Žáner: detektívka,  dobrodružný román, kresťanská literatúra, romantika,Moje hodnotenie: 4.5/5



Keď jej priateľka záhadne zmizne, ide o každú minútu!Darcy St. Jamesová sa vracia na Aljašku, aby pomohla svojej priateľke, investigatívnej novinárke, pri odhaľovaní veľkého prípadu. Keď však dorazí na miesto, zistí, že jej priateľka je nezvestná. Znepokojí ju ľahostajný prístup posádky lode, preto sa pustí do pátrania na vlastnú päsť.Posledná osoba, ktorú Gage McKenna očakáva na palube lode, na ktorej má pracovať ako vedúci zážitkových aktivít, je Darcy. Najradšej by na ňu zabudol, ale nedokáže. Keď sa ocitnú v odľahlých častiach Aljašky a napokon aj v cudzí vodách, neubráni sa pocitom strachu o jej bezpečnosť. Deje sa niečo čudné a čím hlbšie sa v pátraní dostávajú, tým viac si je istý, že odhalili iba vrchol ľadovca.zdroj Po …