Preskočiť na hlavný obsah

Šálku čaju a slovenskú knihu prosím...Rozhovory - Adriana Macháčová/Róbert Dyda

13
Posledná klasická časť projektu so slovenskými autormi. ( už bude len súťaž a žrebovanie...a už konečne napíšem nejaké recenzie a aj iné články :P ) V poslednom rozhovore sa vám viac predstavia Adriana Macháčová a Róbert Dyda. 

U Moniky si môžete prečítať odporúčania na slovenské knihy od slovenských knižných blogeriek!



Adriana Macháčová

Kedy nastala vaša vášeň pre písanie? Bolo to už od detstva, alebo až určitým dozretím?
Písanie bolo vždy mojim koníčkom. Začínala som krátkymi poviedkami, postrehmi z každodenného života a ukladala ich do zásuvky. Pochádzam z rozvedeného manželstva. Obaja rodičia mali druhých partnerov. V mnohých ohľadoch to nebolo jednoduché. Možno preto som si našla takúto záľubu a možno aj preto si vyberám témy o problémových vzťahoch. Písanie je ako striptíz. Či spisovateľ chce, alebo nechce, i tak odhalí kúsok z tej svojej duše.

 V čom vidíte najväčší rozdiel, keď píšete sama knihu a keď v spolupráci?
Môj spoluautor Róbert Dyda žije neďaleko Mníchova a ja momentálne vo Viedni, ale pri technických možnostiach, ktoré internet poskytuje, je písanie na diaľku v podstate rovnaké, akoby ste sedeli v jednej miestnosti. Príbehy vytvárame spoločne. Raz dej rozvíja jeden a druhý mu do toho mentoruje a potom zas naopak. Je to náročnejšie a samozrejme iné. Keď tvorím sama, môžem nad textom sedieť kedykoľvek, škrtať ho a dopĺňať podľa ľubovôle. Vo dvojici musím čakať na názor druhej strany, a keď jeden je ranné vtáča a druhý nočný výr, tak to trvá aj niekoľko hodín, kým niečo uzavrieme :). Ale hlavne platí, viac hláv viac nápadov. Každý pridá vlastný pohľad a o to je to potom zaujímavejšie. Dôležité je, aby sme sa nedostali do bodu, kde sa nevieme dohodnúť, čo sa už neraz stalo a jeden musí vždy ustúpiť. Našťastie nie sme tvrdohlaví a tak na konte máme už dva romány Šokujúca aféra a Vieme prví. Začiatkom roku 2016 vo vydavateľstve Ikar vychádza naša tretia spoločná kniha s názvom Škandál v lepšej spoločnosti.

Zameriavate sa na konkrétny žáner, ale i tak píšete pre veľké publikum. Dala by sa vo vašich šuplíkoch nájsť aj nejaká rozprávka, keďže ste aj maminou?
V svojej tvorbe sa v podstate stále „točím“ v oblasti vzťahov, intríg, zrady či manipulácie. Píšem tak, ako najlepšie viem a najmä cítim. Niekedy mám naozaj chuť napísať niečo žartovné, prípadne niečo pre deti. Lenže vedomé vytváranie nejakých humorných scén nemôže nikdy dopadnúť dobre, i keď v mojich knihách je mnoho úsmevných príhod či nadnesenej irónie. Okrem toho, písať pre deti je oveľa ťažšie, ako napísať psychologický román. Priznávam, skúšala som to, ale nedopadlo to dobre :).

Ktorý žáner by sa vo vašej knižnici určite nenašiel - ku ktorému nemáte nijaký blízky vzťah?
Ku knihám cítim nesmiernu nehu a lásku. Mám rada romány, ktoré vás určitým spôsobom udržiavajú v napätí, ale oddychujem aj pri knihách s akýmsi vnútorným kúzlom či sladkej romantike. Nemám rada vedecko-fantastickú literatúru, hoci sci-fi film si občas so záujmom pozriem.

Ako by ste svoje knihy predstavili potenciálnemu novému čitateľovi?
      Žijeme dobu, keď väčšina ľudí prežije tri až štyri dlhodobé vzťahy a     
      vzhľadom na stúpajúci trend rozvodov sú medzi nimi aj dva   
      manželské. Láska, zrada, odpustenie, manipulácia, to všetko sú citové
      stavy, dôverne známe každému. Mňa inšpirujú k písaniu. Myslím si,    
      že som dobrou pozorovateľkou, priťahujú ma rôzne rozhovory   
      o životných zvratoch a dobrodružstvách. Veľa z toho skrývam do   
      svojich kníh. Čiže určité časti knihy sú autentické, ale istá časť príbehu  
      je, samozrejme, vymyslená. Rozleptávam vzťahy medzi manželmi,  
      deťmi a rodičmi, súrodencami. Čitateľom ponúkam akciu, vášeň,  
      nečakané zvraty a prekvapenia. Priznám sa, že nemám rada  
      prikrášlené umelé konce, pretože som realistka a viem, že nie všetko
      skončí šťastne, čo ako sa snažíme. Otázne je, či ten zdanlivo smutný
      koniec nie je práve novým šťastným začiatkom. Na druhej strane v
      románoch, ktoré tvorím spoločne s Róbertom Dydom sa zameriavame
      na povrchnosti, akými dnešná, čoraz viac virtuálna doba žije.  
      V Šokujúcej afére dávame dôraz na pozlátka, vášeň bez citu a  
      priateľstvá bez hĺbky. Komplot dvoch kamarátok zničí tragédia a jej
      účastníci stoja pred realitou, z ktorej sa každý dostáva po svojom a je
      ochotný kupčiť s vlastným svedomím. V knihe Vieme prví zasa
      odhaľujeme niečo, s čím prichádzajú do styku denne tisíce ľudí a
      napriek tomu zákulisie bulváru nepoznajú. Upozorňujeme na to, že    
      „ona zábava” na pár sekúnd sa dotýka omnoho širšieho okruhu ľudí,
      než tých, čo sa ocitli v tučných nadpisoch. 

V januári vám vychádza nová knižka. Opäť tam figurujú dve mená - vaše a pán Dyda. O čom však bude táto kniha? Komu by ste ju odporúčali prečítať?
Škandál v lepšej spoločnosti je príbeh o tom, čo všetko môže spôsobiť anonymná správa od dôverného priateľa, ktorá otrasie základmi nákladného, no harmonického života manželskej dvojice Izabely a Alberta Wolfovcov. Podľa pisateľa má úspešný právnik a tvár novovzniknutej politickej strany milenku. Šokovaná Izabela si najme súkromného detektíva, aby potvrdil či vyvrátil toto tvrdenie. Netuší, že Albert má skutočne v pláne zmeniť nielen svoju kariéru, ale po voľbách aj manželku. Miesto po jeho boku má zaujať mladá investigatívna novinárka Petra Brunovská. Atraktívnu čiernovlásku však nájdu mŕtvu. Spád udalostí naznačuje, že dôležitejšie než samotný zločin je to, kto z neho vyťaží čo najviac. Román je vhodný rovnako pre ženy aj mužov, keďže ľudská slabosť hlavným aktérom poriadne zamotá život. No nahliadli sme aj do atraktívneho prostredia politiky a dej má opäť detektívnu zápletku. 

Róbert Dyda

1. V čom vám učarovali knihy už v detstve? 

No presne si to nepamätám, lebo som sa naučil čítať ešte v hlbokopredškolskom veku.  Ale podľa toho, čím sú pre mňa knihy dodnes, by som tipoval, že je za tým túžba po novom. Dostať sa do miest, kam doslova ľudská noha nevkročila, naučiť  sa vidieť veci z rôznych uhlov pohľadu a nemať preto istotu, že môj pohľad je jediný správny.  Mám veľmi rád kreslenú múdrosť českého karikaturistu Vladimíra Renčína, kde na obrázku sedí v kresle otec, na kolenách má syna a za nimi je obrovská knižnica. A otec hovorí synovi: „Až si toto všetko prečítaš ako ja, zistíš, že všetko je inak.“

2. Má práca spisovateľa aj nejaké nevýhody? 

Okrem finančných mi žiadna nenapadá. Keď sa vám darí, tak sa cítite ako Atrej letiaci v Nekonečnom príbehu na Falkovi po svete Fantázie. Možné je všetko a nič.  

3. Ktorá kniha je u vás v takej top5, že si ju vždy rád opäť a opäť čítate?

To sa rokmi mení. Ako dieťa som dokázal dokola čítať všetky verneovky alebo príbehy troch pátračov. Vetu z ich záhady zajakávaveho papagája, nikdy nedaj pijavici ľahkú šancu, mám ako životné motto. Dnes sa snažím prečítať čo najviac nových kníh, ale pravidelnejšie sa zvyknem vracať k Waltariho Egypťanovi Sinuheovi a Etruskovi Turmsovi. Vzorom dokonalosti sú pre mňa tiež Milorad Pavić a jeho Chazarský slovník plus Italo Calvino s Neviditeľnými mestami.  A taktiež si rád znovu prečítam čokoľvek od Umberta Eca, ktorého som mal možnosť prednedávnom stretnúť  v Mníchove na predstavení svojej ostatnej knihy Nulté číslo. Čo bol pre mňa zážitok, ako keby som bol na koncerte Beatles. 


4. Čo si najviac všímate na knihe, ktorú čítate?

Či ma kniha nenudí a ak ma nudí, tak prečo. Odkedy už  nie som len čitateľ, ale aj autor, tak rozmýšľam aj nad tým, ako by som námet rozvinul ja a neraz si povzdychnem, že aká je to škoda, že mi nenapadlo niečo podobné. Alebo si poviem, že na takúto hlúposť  si treba dať pozor. Preto nemám vo všeobecnosti problém čítať aj knihy, ktoré mohli ostať radšej len nevydaným rukopisom.

5. Ako sa vám píšu knihy s vašou kolegyňkou?
Písanie v dvojici je v konečnom dôsledku úžasný zážitok. A ešte väčší ak tvoríte so ženou a tak nadanou autorkou akou je Adriana Macháčová. Tým, že raz rozvíjal príbeh jeden, potom zas druhý, sme sa vyhli tomu, aby boli naše knižky čisto ženským alebo mužským románom a vznikol takpovediac rodovo neutrálny mix určený každému. Za jedinú nevýhodu spoločného písania by som považoval  náš opačný biorytmus, keďže moja spoluautorka sa zobúdza skoro ráno krátko po tom, ako ja idem spať. A potom ranné vtáča čaká na nočného výra. :-)

6. Chystáte sa na napísať aj niečo samostatne?

Mám pár nápadov v hlave, plus som našiel pár zaujímavých námetov v pozostalosti môjho otca, ktorý nielenže nedobyl nikdy Everest ako píše v jednej svojej básni, ale nedovolil svojim textom opusti ani onen spisovateľský šuplík.  Práve preto verím, že jedného dňa z  toho môjho šuplíka vznikne aj samostatná knižka. Ale momentálne som navýsosť spokojný s písaním vo dvojici. 



Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Milé listy pre ženy / Listy od tvojho Kráľa, Milovanej Princeznej

Keď mi táto drobná knižka prišla, chcela som si každý deň prečítať po jednom liste. Čo myslíte, ako to dopadlo? Za dva večery som ju mala celú zhltnutú. Okrem krásneho spracovania, ktoré sa ponúka čitateľovi, Sheri Shepher zapísala stránky, ktoré by sa páčili každej žene. Veď kto by sa nechcel cítiť ako princezná? Ale má to svoje ALE. 

Táto krásna mnohofarebná knižka otvorí oči ženám - pomôže im vidieť sa tak, ako ich vidí Boh. Mnohé dokonca ani nevedia, že sú dcérami Kráľa, že boli a sú vybrané aby boli jeho Princeznami. Niekde medzi detstvom a dospelosťou vyjednávajú so svojimi rozprávkovými snami, kde bývajú dotlačené do zmeny svojej identity - zmenu, ktorá bola navrhnutá vlastnými neistotami a pochybnými zlátaninami z médií. No tieto nežné, zamilované listy napísané z pohľadu samého Boha dokazujú, že každá žena je nádherná práve taká, aká je. Každá žena, ktorá kráča s dôverou za Božími zámermi, môže pomôcť a požehnať iných - dokonca aj budúce generácie. Je ťažké pozrieť sa na svoj…

Knihy časom zabúdané - Nebo nie je výmysel

Názov : Nebo nie je výmysel
Orig. názov: Heaven is for real
Autor : Todd Burpo
Preklad: Dominika Uhríková
Vydavateľstvo: Tatran
Rok vydania: 2011
Počet strán : 184
Väzba: tvrdá
Žáner: Skutočné príbehy

Keď sa malý Colton Burpo uzdravil zo zápalu slepého čreva, celá rodina jasala. Bol to priam zázrak. Nikto však ani len netušil, aký príbeh sa v najbližších mesiacoch začne vynárať v chlapcových spomienkach – príbeh krásny a nezvyčajný o ceste do neba a naspäť. Len trojročný Colton vyrozprával rodičom, ako počas operácie opustil svoje telo. Dokázal, že neklame, keď presne popísal, čo robili rodičia v inej časti nemocnice, kým on ležal na operačnom stole. Vylíčil, ako navštívil nebo, a opakoval slová ľudí, ktorých tam stretol, hoci predtým ich nikdy nevidel, ba dokonca spomenul udalosti, čo sa odohrali dávno predtým, než prišiel na svet. Navyše ohromil rodičov opismi a záhadnými podrobnosťami o nebesách presne podľa Biblie, hoci nevedel čítať. S dojemnou naivnosťou a detsky smelou úprimnosťou Colto…

Môj vlastný vyrobený fotoalbum ( darček )

Zachvíľu sa začnem honba za nákupmi na Vianoce. Nepatrím k tým ľuďom, ktorí si spravia nekonečný zoznam a potom chodia po obchodoch a hľadajú to. Väčšinou sa riadim inštinktami, čo sa mi zapáči a myslím si, že by to potešilo obdarovaného, to kúpim. No už dlhší čas som mala vymyslený jeden darček, ktorý som však nechcela kupovať, ale vyrobiť.  Ide o fotoalbum, ktorý som však chcela spraviť na starý spôsob. 
Okrem fotiek, ktoré som dala vyvolať, som všetko kombinovala a vymýšľala sama. 
Teraz sa skôr fotky dávajú do tých jednoduchých fotoalbumov, kde sa len zastrčia a je to hotovo. Mne sa vždy páčili tie, ktoré majú ešte naše babky. Pre mňa je to také čarovné a nostalgické.
Keď som však pozerala také fotoalbumy na nete, prišli mi drahé. Možno som natrafila na zlú stránky, no väčšinou cena bola okolo 30e. To mi prišlo dosť...preto som vymyslela vlastný, na ktorý som potrebovala len dosky, papiere, tapetu, dosky a rošteky na lepenie fotiek. 
Čo sa týka ceny vyšlo ma to okolo 5 e, bez fotiek. …