Preskočiť na hlavný obsah

Šálku čaju a slovenskú knihu prosím...Rozhovory - Zuzka Šulajová / Eva Hrašková

9

V našom projekte pokračujeme sériami ďalších rozhovorov. Aj v tomto článku nájdete obľúbené autorky, ktoré si môžu prečítať aj českí čitatelia. A je to Zuzka Šulajová a Eva Hrašková. 
Ďalšie rozhovory nájdete aj u Moniky, najnovší so Slávkou Koleničovou
Tak šupšup do čítania zaujímavých otázok a ešte zaujímavejších odpovedí! 



(Zuzka Šulajová)

   Vaše meno sa už navždy bude spájať s Džínsovými denníkmi. Beriete to ako pozitívum alebo ako negatívum? 

Aj aj. Denníky mi dali príležitosť v roku 2007 preraziť, keďže v tom období ešte slovenskí autori boli skôr neobľúbení ako obľúbení, a ja som teda neočakávala ani najmenší úspech. Práve naopak, myslela som, že sa budem plaziť kanálmi a nikomu som nepriznávala, že som niečo napísala, nijako som sa nepropagovala, nič, mlčala som. Dopadlo to však úplne naopak a veľký záujem ma doslova strhol ako veľká voda, ktorej sa nedalo odolať. A tak sa stalo, že je na svete piaty denník a vytvorila som tým prvý slovenský vtipný vývinový román pre mladých, ktorý sa dokonca dostal do povinného čítania (čo mi veľmi nelichotilo, lebo povinká som neznášala :D ). Mnohí mladí začali čítať, písať knižky či vlastný denník práve vďaka Džínsovým denníkom. V žiadnom prípade to teda nie je negatívum. Na druhej strane si uvedomujem, že preraziť s úplne inou knihou už bude ťažké, zvlášť keď nechcem opakovať sama po sebe a tínedžerské denníky/tínedžerské romány písať už nebudem, rozhodne nie na pokračovanie. Viem, že ak napíšem niečo ďalšie, budem mať ťažšiu štartovaciu čiaru, lebo všetci chcú denníky, resp. som „tá, ktorá píše denníky a iné už nemusí byť také dobré“. Uvidíme, čo bude, ja mám v hlave myšlienky o tom, čo ďalej, ale zatiaľ ich prezrádzať nechcem. A či už nejaké ďalšie moje diela zapadnú prachom, alebo nie, nemám sa na čo sťažovať – už som dosiahla to, o čom som nikdy ani len nesnívala.

5. denník bude už aj posledným?  Lebo viacerým behá v hlave myšlienka, či sa z toho nestane nekonečná, nesmrtelná séria.
Nie, poslednou časťou série je šiesty denník, ktorý vyjde o rok. Piaty končí otvorene, na jeho konci sa Paula vracia späť na Slovensko z Austrálie a bude sa rozhodovať medzi životom doma, či v Austrálii, čo rozhodne aj o jej budúcom rodinnom živote, ktorý v knihe takisto budeme sledovať. Postavy zase zostarnú, pritom je to však stále písané takým štýlom, aby to bolo vhodné a pútavé pre čitateľov od 11 rokov. Nesmrteľná séria je lichotivé označenie, to znamená, že sa na ňu nikdy nezabudne :) Nekonečná ale nebude, svojim postavám som len chcela dopriať vývin, posun vpred, vdýchnuť im život, aký im jedna, dve, tri časti nedajú. Bola a je to pre mňa výzva, ako aj pre spisovateľa C. D. Payna, ktorý napísal denníky Nicka Twispa, ktorý tiež vytvoril viac dielov a postavy mu dospievali. Prečo nemať aj na Slovensku niekoho takého? Že to vyšlo na mňa, je náhoda – mojim čitateľom je známe, že po tretej časti som vyhlásila, že stačilo. Ale nemalo zmysel snažiť sa o to s úplne iným príbehom, keď sa už denníky uchytili, no nie?

  Ja sa musím priznat, že mi viac ku srdcu prirástlo Dievča z minulosti, ktoré som čítala ešte v prvom vydaní. Pre mňa to bola prvá kniha, ktorá bola písaná formou vrátenia sa do minulosti a zrejme aj preto ma tak veľmi upútala. A zrovna s touto knihou som mala aj skúsenosť, že som ju v kníhkupectve odporúčala. Preto by som sa na ňu aj viac chcela sústrediť. Ako vznikol prvotný nápad na jej spracovanie? 

Ja už ani neviem :D Napísala som ju po prvej časti Džínsového denníka a bola to snaha nedovoliť nikomu, aby si ma zaškatuľkoval ako tú, čo napísala denník :D Veľmi mi to bohužiaľ nevyšlo :D Chcela som tou knihou ukázať, že viem napísať aj úplne iný druh románu. A viem ešte, že som pred desiatimi rokmi čítala knižku Závisť od Sandry Brownovej, kde sa tiež prelína minulosť so súčasnosťou, až na to, že tá minulosť je tuším len nejakých dvadsať rokov dozadu. Bol to taký zaujímavý a silný príbeh, že som chcela napísať čosi podobné. A potom som si listovala v encyklopédii, či nenatrafím na dáku historickú pikošku – a narazila som práve na sira Francisa Drakea, ktorý ako pirát pracoval pre kráľovnú Alžbetu. To ma tak zaujalo, že netrvalo dlho a príbeh som mala v hlave. Najprv som napísala len ten historický príbeh, samozrejme, po štúdiu historických súvislostí, a potom som sa pustila do súčasnosti, ktorú som prelínala s minulosťou. Veľmi ma to bavilo!

Každého autora musí potešiť, keď jeho kniha má úspech a prichádza aj ďalšie vydanie. To sa podarilo aj Dievčaťu z minulosti. S tým prišlo aj nové grafické upravovanie a dosť rozdielna obálka. Ktorá Vás samotnú zaujala viac?
K prvej mám citový vzťah – robila ju moja najlepšia kamarátka, vďaka ktorej som zároveň zistila, že ma baví písať (pod stromček sme si napísali kratšie príbehy z prostredia našej školy, vtedy som ako štrnásťročná prvýkrát písala). Z druhej som bola úplne nadšená, lebo moje vydavateľstvo Slovenský spisovateľ začalo spolupracovať s vynikajúcim Petrom Brunovským a on z obyčajnej kresby, ktorú som si našla v internetovej banke obrázkov, spravil túto obálku. Variantov však poslal toľko, až sa mi oči krížili a bolo ťažké vybrať. Samozrejme, preobálkovanie ma veľmi potešilo, pretože Dievča z minulosti už bolo dlhšie vypredané a dotlač bola nevyhnutná. To isté sa stalo aj denníkom, keď sa pri ďalších vydaniach preobálkovali prvá a druhá časť tak, aby vizuálne pasovali do jednej série.

    Ako som už spomínala vyššie, takáto forma vracania sa do minulosti, v tomto prípade cez sny, bola pre mňa veľmi zaujímavá. Preto sa chcem spýtať, či neuvažujete napísať niečo v tejto forme? 

Nie, opakovala by som sama po sebe a to nie je dobre. Možno by ťa zaujalo, ak nepoznáš, Žila jsem už před staletími od Barbary Erskine. Tiež je tento štýl románu. A čo sa mňa týka, história mi je blízka, možno minimálne raz napíšem nejaký historický román na štýl skvelej chorvátskej autorky Maríje Jurič Zagorky. Uvidíme.


Paula, Lukáš, Izabela, Miška no aj Lívia z knihy Ako z románu sú zrejme postavičky, ktoré strávili s Vami veľa času. Sú to sice ľudia z vašej fantázie, no i napriek tomu sa zvyknete nad nimi zamyslieť a pospomínať si na čas, kedy ste im pridávali charakter a vlastnosti?
Paula a Lukáš sú mi najbližší, vlastne všetky postavy z denníkov. Nečudo, robím s nimi od roku 2003... Takže nad nimi sa naozaj zamýšľam, poznám ich viac ako seba, žijú spolu so mnou, spolu s nimi starnem... Izabela z Dievčaťa minulosti ma bavila, bola tvrdá a ostrá, a rovnako, ako herci tvrdia, že sa im lepšie hrá negatívna rola, aj mne sa lepšie robilo práve s Izabelou. Preto som si aj viac užívala Lukášov denník ako Paulin. :D Lívia ma zase nadchla zo psychologického hľadiska, šla som až za hranice tolerantnosti a trpezlivosti pri vzťahu s workoholikom. 

 Kým je Zuzka Šulajová, keď zrovna nepíše alebo nevymýšľa pre nás ďalší príbeh? 

Hmm... Ja som stále ja, neberiem sa ako dve rôzne osoby :D Ako mi raz známy povedal, som dokonalá kombinácia introverta a extroverta, nemám problém byť sama, nikdy sa nenudím, najradšej by som bola, keby deň mal 30 hodín, milujem byť v lese so svojím psom, milujem čítanie, zbožňujem sladké, chichi, sviečky, svojich priateľov, rodinu. Knihy a moji čitatelia však tvoria dosť veľkú súčasť môjho života, nedá sa to odčleniť – aspoň zatiaľ, kým píšem. :)


(Eva Hrašková)

     Ste autorkou troch knižiek. Vidíte v nich osobný posun?

Vidím v nich skôr malý zázrak.  Kedy si som o vlastnej knihe snívala, dnes mám v poličke päť kníh. Tri slovenské, dve české. A to všetko v priebehu dvoch rokov. Dokonca mi ani nevadí utierať na tej poličke prach! :)
Samozrejme, posun určite cítim... A dúfam, že ho cítia najmä moji čitatelia. Veľmi sa teším, keď ma najmä v meste môjho bydliska zastavia a povedia: „Tá posledná kniha bola tuším najlepšia!“ Len neviem, či to nie je spôsobené trošku aj tým, že si tie predchádzajúce už poriadne nepamätajú. :)

       Čo všetko je pre vás inšpiráciou na tvorbu?

Kedysi som pre jeden časopis povedala, že chodím po svete nielen s otvorenými očami, ale najmä srdcom. A to stále platí. Inšpiruje ma skutočne všetko. Keď sa dobre vyspím (občas aj keď nie), vzťahy okolo mňa, telefonáty do firmy, v ktorej pracujem. Občas sa s niekým stretnem a v duchu si hovorím, tak toto musí byť v knihe. Ešte že ľudia nevedia čítať myšlienky! 

     Pamätáte si ešte na svoje prvé pokusy s písaním, alebo to išlo ,,ako po masle“?

Priznám sa, že prvú vec, ktorú som v živote napísala si už poriadne nepamätám. Bola som možno prváčka na základnej škole a viem, že to bolo vianočná rozprávka. So Santa Clausom. Vtedy ešte na Slovensku zvykol nosiť darčeky Mikuláš a Ježiško. A neboli sme masírovaní americkými rozprávkami. Myslím, že v mojom príbehu sa Santovi pokazili sane a nejaké deti chceli zachrániť Vianoce, tak mu pomáhali... Veľmi ľutujem, že sa tá rozprávka nezachovala. Detská fantázia je neskutočná studnica nápadov... A vlastne, deti sú tá najkrajšia inšpirácia. Aspoň pre mňa.
Potom mám také hluché obdobie. Ďalšie písačky sa mi spájajú s pokusom o školský časopis. Bol písaný ručne, asi preto nikdy nevyšiel! :) Na strednej to bolo zopár poviedok do časopisov, príspevky do Kamaráta. Pred pár dňami mi moja ex spolužiačka pripomenula... Vraj som ju nútila čítať moje poviedky. Ale na to si skutočne nepamätám. :) Inšpiroval aj ma chalan s cystickou fibrózou, ktorý napísal fantasy knihu. Niekde sme si písali cez internet. Keď som otvorila balíček s jeho knihou, sľúbila som mu, že raz knihu napíšem aj ja... Od vtedy prešlo niekoľko rokov. No stratila som na neho kontakt, žiaľ.
Moja debutová kniha bola vlastne mojím tretím rukopisom. Jeden som žiaľ niekde pri výmene počítačov stratila, druhý mám stále „v šuflíku“. Možno jedného dňa...  

  Ste takto tvorivá aj v iných oblastiach ( spev, maľovanie..) alebo zostávate len pri písaní?

Nooo, myslím, že ľudia majú šťastie, že som začala písať a nie spievať. :) Ale myslím, že nie som úplne tvorivý antitalent. Trošku sa venujem kreatívnej činnosti. Hrám sa s plagátikmi, pozvánkami. Tým, čo graficky za mňa zvláda počítač, ja už tomu len trošku vdychujem dušu.  A pre mňa je aj marketing a práca s ľuďmi, ktorej sa venujem, veľmi tvorivá. 

 Ste mladučkou spisovateľkou. Aký máte sen vo svojej spisovateľskej dráhe?

Môj sen sa mi už splnil. Knižkou Len kým si tu. Je odkazom do neba... Je výpoveďou toho, čo som nestihla povedať... Každá ďalšia kniha je len nadstavbou na môj sen. Tie české nevynímajúc. Ale písanie milujem. Ja všeobecne milujem knihy, čítam tak veľa, ako sa dá. Kedysi som blogovala, recenzovala, dnes už toľko času nemám. A čo by bolo mojím veľkým snom? Keby som sa raz v živote mohla živiť iba knihami... Nie je to však čisto spisovateľský sen, je skôr životný. Robiť len to, čo ma baví... A tým nevravím, že to musí byť len písanie... Možno by to bola práca vo vydavateľstve, maličké kníhkupectvo... čokoľvek, čo vonia knihami. 

 Pripravujete niečo pre svojich čitateľov aj teraz. Máme sa na čo tešiť?

Píšem. Samozrejme, že píšem, len to ide trošku pomalšie. Žijeme v nejakej hektickej dobe... Ale píšem knihu, pri písaní ktorej sa často smejem. Dokonca nahlas. A v hlavnej úlohe je svokra... Ak rukopis dopíšem, bude totálne odlišný od mojich predchádzajúcich kníh. Myslím však, že bude príjemným spestrením večerov pre mojich čitateľov.

   Keby ste chceli byť jednou knižnou postavou, kým by ste boli a prečo?

Veľmi ťažká otázka. Viem viac, kým všetkým by som nechcela byť. Napríklad obeťami kriminálok Dominika Dána, dokonca by som nechcela byť ani jednou z hrdiniek z mojich vlastných románov. Ale bývať v hrade Rockfort ako Harryho kamoška by som vydržala... A keby niekto napísal o mne báseň, ako Sládkovič o Maríne, tiež by som nepohrdla. Ale nechcem byť knižnou postavou, radšej budem pre vás písať. Je to super pocit, prechádzať sa inkognito po kníhkupectve a vidieť, že niekoho upútala moja kniha... A ešte lepší, keď si sadnem za počítať a nájdem vaše odkazy. Je jedno či v správach, mailoch, či na internetových kníhkupectvách. Teším sa z každej jednej! 






Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Milé listy pre ženy / Listy od tvojho Kráľa, Milovanej Princeznej

Keď mi táto drobná knižka prišla, chcela som si každý deň prečítať po jednom liste. Čo myslíte, ako to dopadlo? Za dva večery som ju mala celú zhltnutú. Okrem krásneho spracovania, ktoré sa ponúka čitateľovi, Sheri Shepher zapísala stránky, ktoré by sa páčili každej žene. Veď kto by sa nechcel cítiť ako princezná? Ale má to svoje ALE. 

Táto krásna mnohofarebná knižka otvorí oči ženám - pomôže im vidieť sa tak, ako ich vidí Boh. Mnohé dokonca ani nevedia, že sú dcérami Kráľa, že boli a sú vybrané aby boli jeho Princeznami. Niekde medzi detstvom a dospelosťou vyjednávajú so svojimi rozprávkovými snami, kde bývajú dotlačené do zmeny svojej identity - zmenu, ktorá bola navrhnutá vlastnými neistotami a pochybnými zlátaninami z médií. No tieto nežné, zamilované listy napísané z pohľadu samého Boha dokazujú, že každá žena je nádherná práve taká, aká je. Každá žena, ktorá kráča s dôverou za Božími zámermi, môže pomôcť a požehnať iných - dokonca aj budúce generácie. Je ťažké pozrieť sa na svoj…

Fitness tekvicový koláč

Ingrediencie  Cesto 1 šálka ovsených vločiek 2 lyžičky hnedého cukru pol šálky kokosu olivový olej
Plnka  pol kila maslovej tekvice pol šálky mandľového mlieka 3 lyžice medu 3 bielka 2 lyžičky škorice
Postup 1. Nakrájame tekvicu na malé kúsky a dáme variť do hrnca.  2. Medzitým ako sa varí tekvica si pripravíme základ.  Zmiešame dokopy ovsené vločky, kokos, trocha hnedého cukru a pár kvapiek oleja. Túto zmes natlačíme do formy na pečenie a dáme piecť na 10 minút na 200 stupňov. Pekáč si môžete vystlať papierom, ja som to však nerobila, pretože sa mi to vôbec neprilepovalo.  3. Na plnku požijeme už uvarenú tekvicu, ktorú rozmixujem najemno spolu s medom, škoricou, mandľovým mliekom ( ak nemáte mandľové, použite klasické ) a bielkami.  Rozmixovanú zmes vlejeme do pripravenej formy na pečenie.  4. Najprv dáme piecť na 20 minút po 210 stupňov a potom dopečieme na 170 stupňoch 30 minút.  Prajem dobrú chuť

MINIRECENZIE: Muž, který kradl rukopisy, Dokonalý pár, Ten dom je jedna veľká katastrofa

Po dlhom čase je tu opäť článok s minirecenziami. V tejto časti možno hovoriť o dvoch katastrofách a jednej celkom vtipnej vydarenej knihe. Veľmi ma teší, že zrovna tou vydarenou knihou, je kniha slovenského autora. Je celkom originálna a prekvapila už svojim názvom Ten dom je jedna veľká katastrofa. Čo sa však týka zvyšných dvoch kníh, nejde o žiadnu slávu. Kniha, ktorá sa hrá na detektívku - Muž, který kradl rukopisy a kniha, kde máte hneď po prvých stranách chuť zabiť najprv hlavnú hrdinku a potom aj samotnú autorku - Dokonalý pár. Poďme sa však na to pozrieť postupne. 

Ten pocit, keď si kupujete knihu,prečítate si dokonca anotáciu a pozdáva sa vám. Je to spojené s minulosťou, ide o dva príbehy v jednom, celkom to vyzerá na zaujímavú zápletku a môže to byť plné tajuplna, keďže je to aj detektívka. 
Ten pocit, keď knihu dočítate a nemáte to srdce ju hodiť do ohňa kvôli stromom, ktoré kvôli nej vyrúbali...
V tejto knižke máme hlavnú hrdinku, ktorá je neutrálna. Aspoň mne sa tak javila. …