Preskočiť na hlavný obsah

Krakov - krowky - atď :)

Ešte počas jarných prázdnin, ktoré mali stredoškoláci sa mi podarilo spolu s rodičmi a bratom ísť na taký malý výlet do Poľska. Pre mňa to v rámci školy bolo o niečo náročnejšie, keďže ja som nemala prázdniny a potom to vyzeralo tak, že som seminárku nejakým zázrakom zbúchala za dva dni. Vrátili sa mi však spomienky ešte z cestovania, keď som bola malá. Dôvodom bolo to, že sme išli vlakom cez noc a ja som vlastne vlakom cestovala do Grécka, Bulharska, Chorvátska a Talianska. Je to omnoho príjemnejšie ako autobusom!!! Tam sme išli lehátkovým vlakom, čo bolo úplne super, naspäť už klasickým kupé, čo až také super nebolo. Aspoň v tom lehátkovom som sa najlepšie vyspala. Celkovo to heganie vlaku príjemne pôsobí, aspoň na mňa. 


Do Krakova sme prišli v piatok ráno okolo siedmej a keďže ubytovanie sme mali až nejak okolo 13 - 14 museli sme nejak zaplniť zostávajúce hodiny. Na to sme si vybrali historickú časť mesta, kde je naozaj, čo pozerať. Asi to je jediné mesto, kde som videla toľko kostolov natlačených na seba a to som bola aj v Ríme. Po čase to príde až také únavné chodiť do každého a pozerať si ich. Pre tých, ktorý však majú radi pamiatky aj tohto typu, je to však správna voľba. 
Čo ma však určite nepotešilo, bola strašná zima, ktorá tam bola. Neviem prečo, som si naivne myslela, že tam bude také prijateľné počasie, ako na Slovensku....pravda bola taká, že bolo pod nulou a ja som z južného Slovenska, takže určité teplo vyžadujem :) alebo sa skôr dá hovoriť o istom zvyku, ktorý už mám vytvorený k danému počasiu tohto regióna. No, ale musím sa vrátiť späť k téme. Do tej druhej sme sa snažili prejsť všetky možné miesta tohto historického centra, poprezerať historické budovy, zapadnúť do nejakých kaviarničiek a taktiež sme sa boli pozrieť do Židovskej štvrti, kde sa však nedalo na nič poriadne pozerať. V podstate tam nič také nebolo. Cintorín sme dajako prehliadli, lebo až tak ďaleko sme už nešli, keďže sme mali so sebou aj batožinu a čo sme videli bola synagóga. No videli sme ju len z vonka. Bola možnosť ísť aj dovnútra, len zjavne sa tam nikomu nechcelo platiť vstupné :D :D Čo inak nechápem prečo tam pýtali, keďže nešlo o žiadne múzeum, alebo galériu....Keď sme sa konečne pobrali do hotela, tak sme mŕtvi padli do postelí. Večer nás čakalo opäť repete, lebo zas sme boli v meste. Tentokrát sme boli pozrieť aj pár obchodov. Ale myslím, že tým môžem prvý deň uzavrieť. 


Na druhý deň nás čakal výlet do soľnej bane, ktorá je od Krakova vzdialená len 20 minút vlakom. Ide o dosť turisticky navštevované miesto, čo som videla hlavne v tých radoch, čo sme si vystáli. Na mňa to však až tak nezapôsobilo. Je pravda, že to mali pekne spravené a určite množstvo vecí, čo vystavovali a ako vystavovali, bolo náročných pripraviť, no nie je to ten druh obhliadky, ktorú by som vyhľadávala. A bolo celkom zaujímavé počúvať celú prehliadku po poľsky. Fotky som robila aj vo vnútri bane, no s bleskom a v počítači vyzerajú dosť nekvalitne, tak som sa rozhodla, že sem ich ani nedám. Tento druhý deň bol aj deň odchodu, takže nás čakali ešte nákupy...však krowky, čo iné... Mňa však strašne zarazilo a aj sklamalo, že v tých všetkých obchodoch ( bolo ich celkom dosť ) nemali vôbec nič diabetické a aj keď sme sa pýtali predavačiek, či niečo také nemajú, tak len nechápavo na nás pozerali, v lepšom prípade rozumeli, ale povedali, že to treba v nejakých špeciálnych obchodoch. No a neviem si predstaviť, kde tie ich špecializované obchody sa môžu nachádzať. Takže to bolo také väčšie sklamanie, aj keď sa to môže zdať ako blbosť, no ja vždy keď som niekde takto v zahraničí, snažím sa nájsť niečo DIA a ochutnať to. Nuž ale Poliaci majú krowky :D :D :D

Večer sme sa pobrali vláčikom domov. Tými hnusnými kupé vagónmi a prišli sme pred siedmou ráno a samozrejme to bolo ešte treba dospať v najlepšej osobnej posteli. 


Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Milé listy pre ženy / Listy od tvojho Kráľa, Milovanej Princeznej

Keď mi táto drobná knižka prišla, chcela som si každý deň prečítať po jednom liste. Čo myslíte, ako to dopadlo? Za dva večery som ju mala celú zhltnutú. Okrem krásneho spracovania, ktoré sa ponúka čitateľovi, Sheri Shepher zapísala stránky, ktoré by sa páčili každej žene. Veď kto by sa nechcel cítiť ako princezná? Ale má to svoje ALE. 

Táto krásna mnohofarebná knižka otvorí oči ženám - pomôže im vidieť sa tak, ako ich vidí Boh. Mnohé dokonca ani nevedia, že sú dcérami Kráľa, že boli a sú vybrané aby boli jeho Princeznami. Niekde medzi detstvom a dospelosťou vyjednávajú so svojimi rozprávkovými snami, kde bývajú dotlačené do zmeny svojej identity - zmenu, ktorá bola navrhnutá vlastnými neistotami a pochybnými zlátaninami z médií. No tieto nežné, zamilované listy napísané z pohľadu samého Boha dokazujú, že každá žena je nádherná práve taká, aká je. Každá žena, ktorá kráča s dôverou za Božími zámermi, môže pomôcť a požehnať iných - dokonca aj budúce generácie. Je ťažké pozrieť sa na svoj…

Môj vlastný vyrobený fotoalbum ( darček )

Zachvíľu sa začnem honba za nákupmi na Vianoce. Nepatrím k tým ľuďom, ktorí si spravia nekonečný zoznam a potom chodia po obchodoch a hľadajú to. Väčšinou sa riadim inštinktami, čo sa mi zapáči a myslím si, že by to potešilo obdarovaného, to kúpim. No už dlhší čas som mala vymyslený jeden darček, ktorý som však nechcela kupovať, ale vyrobiť.  Ide o fotoalbum, ktorý som však chcela spraviť na starý spôsob. 
Okrem fotiek, ktoré som dala vyvolať, som všetko kombinovala a vymýšľala sama. 
Teraz sa skôr fotky dávajú do tých jednoduchých fotoalbumov, kde sa len zastrčia a je to hotovo. Mne sa vždy páčili tie, ktoré majú ešte naše babky. Pre mňa je to také čarovné a nostalgické.
Keď som však pozerala také fotoalbumy na nete, prišli mi drahé. Možno som natrafila na zlú stránky, no väčšinou cena bola okolo 30e. To mi prišlo dosť...preto som vymyslela vlastný, na ktorý som potrebovala len dosky, papiere, tapetu, dosky a rošteky na lepenie fotiek. 
Čo sa týka ceny vyšlo ma to okolo 5 e, bez fotiek. …

Jablkovo-maková štrúdla bez cukru

V tomto prípade by som mala napísať, že v jednoduchosti je krása, keďže na tento koláčik som použila minimum surovín. A možno prekvapí aj fakt, že v ňom nie je cukor a to, prečo som namiesto štrúdľového cesta použila lístkové..  Mne ako diabetičke tam cukor vôbec nechýbal....a komu by chýbal, môže si štrúdlu v konečnej fáze pocukriť. 
INGREDIENCIE:1 celozrnné lístkové cesto
mak - podľa oka
2 veľké jablká 1 vajíčko
Na rozvaľkané lístkové cesto nasypeme makovú zmes a poukladáme nadrobno nakrájané jablká. To dôkladne zabalíme. V mištičke si ručne vyšľaháme vajíčko a natrieme ním vrch štrúdli. Dáme do rozohriatej rúry na 180stupňov na 30 minút. 
V prípade ak potrebujete ten cukor, tak si ho môžete dať už spolu s makom, alebo poprípade ním posypať štrúdlu. Mne celkom stačila sladkosť jabĺk, v ktorých je prírodný cukor. 
A ak ste náhodou alergický na mak, pokojne ho môžete zameniť napríklad za vlašské orechy. Buď najemno nakrájané, alebo v sypkej forme. 
Už stačí povedať len DOBRÚ CHUŤ