Preskočiť na hlavný obsah

Moja prvá poviedka


Tramtadá, prišiel ten čas, kedy som po prvýkrát vo svojom živote napísala poviedku..A tým myslím od začiatku až po koniec. Samozrejme, že predtým boli prípady, že som niečo rozpísala, no nikdy nedokončila. Teraz sa mi však podaril jeden príbeh z ničoho. Bolo to v čase, kedy som sa mala učiť do školy. Viacerí to asi poznáte, že keď sa máte učiť, tak poupratujete aj celý byt, len aby ste neotvorili ten zošit. No a v takomto rozpoložení som si otvorila word a začala len tak písať. Pôvodne to mala byť rozprávka...nevydalo. Nakoniec z toho bola poviedka, ktorú som poslala do redakcie a tam mi ju schválili. 



Nemôžem povedať, že som bola úplne paf z tohto môjho textu. Ešte stále v tom vidím množstvo chýb, ktoré ja vidím vo všetkom čo robím :D ale je v tom určitý postup a aj osobný rozvoj. Spravilo mi to aj radosť, keďže som v jednom stereotype, čo sa týka školy a brigády. Postupne mám pocit, že úplne strácam veci, ktoré ma bavia, na úkor niečoho iného. Celý víkend rozmýšľam nad tým, čo všetko by som rada robila, fantázia mi pracuje na plné obrátky, no nakoniec príde realizácia a zrazu vidím, že je to nemožné. Jediné, na čo momentálne čakám je koniec semestra, po skúškach a konečne pokoj na všetky moje realizácie. 


Napriek tomu, že som teraz v období, kedy stojím na jednom bode a nemôžem sa pohnúť ďalej...treba sa pozrieť aj na veci, ktoré mi robia radosť. I keď malími krôčikmi, určite sa to hýbe do budúcnosti, na ktorú sa teším. A aj keď mi ide škola hore krkom a vôbec ma tam teraz nebavia predmety, robím však aj veci, ktoré robím s úsmevom ( ako napríklad aj tento článok, alebo článok do časopisu...). Pevne verím, že rozhodnutia, ktoré momentálne stoja predomnou spravím správne a ak to naozaj vyjde tak, ako si predstavujem, tak cez leto to uvidíte nielen na blogu, ale aj na youtube. :)

Na záver ešte jeden citát, ktorý sa mi k tejto vykecávačke veľmi hodí. 
Umenie života spočíva v tom, že sa učíme trpieť a usmievať sa. - Hermann Hesse
pevne však verím, že vy toho trpenia máte čo najmenej  zdroj

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Milé listy pre ženy / Listy od tvojho Kráľa, Milovanej Princeznej

Keď mi táto drobná knižka prišla, chcela som si každý deň prečítať po jednom liste. Čo myslíte, ako to dopadlo? Za dva večery som ju mala celú zhltnutú. Okrem krásneho spracovania, ktoré sa ponúka čitateľovi, Sheri Shepher zapísala stránky, ktoré by sa páčili každej žene. Veď kto by sa nechcel cítiť ako princezná? Ale má to svoje ALE. 

Táto krásna mnohofarebná knižka otvorí oči ženám - pomôže im vidieť sa tak, ako ich vidí Boh. Mnohé dokonca ani nevedia, že sú dcérami Kráľa, že boli a sú vybrané aby boli jeho Princeznami. Niekde medzi detstvom a dospelosťou vyjednávajú so svojimi rozprávkovými snami, kde bývajú dotlačené do zmeny svojej identity - zmenu, ktorá bola navrhnutá vlastnými neistotami a pochybnými zlátaninami z médií. No tieto nežné, zamilované listy napísané z pohľadu samého Boha dokazujú, že každá žena je nádherná práve taká, aká je. Každá žena, ktorá kráča s dôverou za Božími zámermi, môže pomôcť a požehnať iných - dokonca aj budúce generácie. Je ťažké pozrieť sa na svoj…

Môj vlastný vyrobený fotoalbum ( darček )

Zachvíľu sa začnem honba za nákupmi na Vianoce. Nepatrím k tým ľuďom, ktorí si spravia nekonečný zoznam a potom chodia po obchodoch a hľadajú to. Väčšinou sa riadim inštinktami, čo sa mi zapáči a myslím si, že by to potešilo obdarovaného, to kúpim. No už dlhší čas som mala vymyslený jeden darček, ktorý som však nechcela kupovať, ale vyrobiť.  Ide o fotoalbum, ktorý som však chcela spraviť na starý spôsob. 
Okrem fotiek, ktoré som dala vyvolať, som všetko kombinovala a vymýšľala sama. 
Teraz sa skôr fotky dávajú do tých jednoduchých fotoalbumov, kde sa len zastrčia a je to hotovo. Mne sa vždy páčili tie, ktoré majú ešte naše babky. Pre mňa je to také čarovné a nostalgické.
Keď som však pozerala také fotoalbumy na nete, prišli mi drahé. Možno som natrafila na zlú stránky, no väčšinou cena bola okolo 30e. To mi prišlo dosť...preto som vymyslela vlastný, na ktorý som potrebovala len dosky, papiere, tapetu, dosky a rošteky na lepenie fotiek. 
Čo sa týka ceny vyšlo ma to okolo 5 e, bez fotiek. …

Jablkovo-maková štrúdla bez cukru

V tomto prípade by som mala napísať, že v jednoduchosti je krása, keďže na tento koláčik som použila minimum surovín. A možno prekvapí aj fakt, že v ňom nie je cukor a to, prečo som namiesto štrúdľového cesta použila lístkové..  Mne ako diabetičke tam cukor vôbec nechýbal....a komu by chýbal, môže si štrúdlu v konečnej fáze pocukriť. 
INGREDIENCIE:1 celozrnné lístkové cesto
mak - podľa oka
2 veľké jablká 1 vajíčko
Na rozvaľkané lístkové cesto nasypeme makovú zmes a poukladáme nadrobno nakrájané jablká. To dôkladne zabalíme. V mištičke si ručne vyšľaháme vajíčko a natrieme ním vrch štrúdli. Dáme do rozohriatej rúry na 180stupňov na 30 minút. 
V prípade ak potrebujete ten cukor, tak si ho môžete dať už spolu s makom, alebo poprípade ním posypať štrúdlu. Mne celkom stačila sladkosť jabĺk, v ktorých je prírodný cukor. 
A ak ste náhodou alergický na mak, pokojne ho môžete zameniť napríklad za vlašské orechy. Buď najemno nakrájané, alebo v sypkej forme. 
Už stačí povedať len DOBRÚ CHUŤ