Preskočiť na hlavný obsah

Koniec? alebo čo?


Vitajte pri novom článku, ktorý uverejňujem z určitej potreby, aby ste boli i vy informovaní. Museli ste si všimnúť moju aktivitu ( alebo skôr neaktivitu ), ktorá je na blogu už bohužial aj niekoľko mesiacov. Môžem povedať, že mám nedostatok času, aj keď už mám dávno prázdniny, alebo, že som vyťažená z brigády. Síce aj toto je pravda, no k neaktivite ma vedie aj iný dôvod. 
Ak by som chcela zhrnúť svoje dni začala by som brigádou, pokračovala skoro každodennými tréningami, s prácami na novom byte, na ktorom prebieha rekonštrukcia a zvyknem tam chodiť pomáhať, ďalej by som samozrejme nemohla zabudnúť na stretávanie s kamarátmi a nakoniec aj ten nejaký relax. Toto by sa dalo použiť ako vonkajší obal mojej neaktivity.

Poďme sa však pozrieť aj dovnútra! 
To, že čítam možno už ani nevidíte, pretože o tom nepíšem. Môj počet recenzií sa radikálne znížil. Niekoľko som mala už aj rozpísaných, no nevedela som ich dopísať. Prečo? Na toto sa dosť ťažko odpovedá, ale keby to chcem povedať veľmi jednoducho, tak by bola odpoveď, že ma to nenapĺňa. Neplatí to však na všetky knihy. Pri niektorých mám pocit, že svoj názor musím dať von, musím o nich povedať aj iným ľuďom, musia si to aspoň otvoriť. To sú tie recenzie, pri ktorých sa cítim dobre, keď ich píšem. Ak ste však všímaví čitatelia, tak ste možno postrehli, že niektoré recenzie sú nasilu napísané, alebo narýchlo. A z tohto sa cítim úplne nafigu. Lebo aj ja si to uvedomujem. A uvedomujem si to dosť dlho. V podstate to začalo ešte cez školu, no dávala som nádej tomu, že keď začnú prázdniny, tak sa to určite zlepší. Samotný problém nastáva pri čítaní, kedy už postupom rokov som stále viac kritickejšia  a veľakrát som hľadela na to, aké chyby robil autor. Niekedy som ešte aj pozerala, či v knihe nie sú preklepy. No katastrofa. A potom som si samozrejme neužila to čítanie ako by som mala. 
A čo chcem vôbec týmto článkom povedať....

V istý okamih mi napadlo, že sa na blog vykašlem. Je to však dosť náročné niečo po 3 rokoch zanechať. Preto som sa rozhodla, že pozmením štruktúru toho, čo píšem. Samozrejme, keď ide o spolupráce, tak tým sa budem venovať rovnako ako predtým. Tam sa štruktúra nezmení. Rozdiel by som videla v hlavne v krátkych recenziách, kde bude čisto len môj názor a žiadne kašičky okolo. 

A zmeny by som rada videla aj v iných veciach. Celkovo v tom, čo píšem, aby to bolo viac otvorené a aby som písala aj niečo osobné. Na toto všetko však potrebujem nejaký čas. A to som si uvedomila pred pár dňami. Lebo predtým som veľmi chcela zmeniť blog, aby bol živší. No bolo to práve nasilu a práve preto sa mi to nijako nedarilo. Možno i táto filozofia bude v niečom vadná a možno mi to taktiež nepôjde hneď, ale vidím v tom lepšiu cestu. Preto je možné, že tie články naozaj nebudú vychádzať pravidelne a nebudú to články, ktoré ste tu vídali. Dúfam však, že vás tým nestratím, ale práveže viac poteším. :) 

Pekný dník 

Komentáre

  1. Joj, až mi zle prišlo z myšlienky, žeby si skončila :( Našťastie to nemáš v pláne a tri roky, to je už vážne dlhá a krásne doba ;)) Inak ťa úplne chápem, písať niečo nasilu, narýchlo nemá cenu a vtedy človek nie je sám sebou a všetko upadá, aj snaha blogovať ďalej. Takže ti držím palce, aby si z blogovania a písania mala stále radosť a teším sa na zmeny...som zvedavá, akými novými článkami nás potešíš ;))

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Milé listy pre ženy / Listy od tvojho Kráľa, Milovanej Princeznej

Keď mi táto drobná knižka prišla, chcela som si každý deň prečítať po jednom liste. Čo myslíte, ako to dopadlo? Za dva večery som ju mala celú zhltnutú. Okrem krásneho spracovania, ktoré sa ponúka čitateľovi, Sheri Shepher zapísala stránky, ktoré by sa páčili každej žene. Veď kto by sa nechcel cítiť ako princezná? Ale má to svoje ALE. 

Táto krásna mnohofarebná knižka otvorí oči ženám - pomôže im vidieť sa tak, ako ich vidí Boh. Mnohé dokonca ani nevedia, že sú dcérami Kráľa, že boli a sú vybrané aby boli jeho Princeznami. Niekde medzi detstvom a dospelosťou vyjednávajú so svojimi rozprávkovými snami, kde bývajú dotlačené do zmeny svojej identity - zmenu, ktorá bola navrhnutá vlastnými neistotami a pochybnými zlátaninami z médií. No tieto nežné, zamilované listy napísané z pohľadu samého Boha dokazujú, že každá žena je nádherná práve taká, aká je. Každá žena, ktorá kráča s dôverou za Božími zámermi, môže pomôcť a požehnať iných - dokonca aj budúce generácie. Je ťažké pozrieť sa na svoj…

Fitness tekvicový koláč

Ingrediencie  Cesto 1 šálka ovsených vločiek 2 lyžičky hnedého cukru pol šálky kokosu olivový olej
Plnka  pol kila maslovej tekvice pol šálky mandľového mlieka 3 lyžice medu 3 bielka 2 lyžičky škorice
Postup 1. Nakrájame tekvicu na malé kúsky a dáme variť do hrnca.  2. Medzitým ako sa varí tekvica si pripravíme základ.  Zmiešame dokopy ovsené vločky, kokos, trocha hnedého cukru a pár kvapiek oleja. Túto zmes natlačíme do formy na pečenie a dáme piecť na 10 minút na 200 stupňov. Pekáč si môžete vystlať papierom, ja som to však nerobila, pretože sa mi to vôbec neprilepovalo.  3. Na plnku požijeme už uvarenú tekvicu, ktorú rozmixujem najemno spolu s medom, škoricou, mandľovým mliekom ( ak nemáte mandľové, použite klasické ) a bielkami.  Rozmixovanú zmes vlejeme do pripravenej formy na pečenie.  4. Najprv dáme piecť na 20 minút po 210 stupňov a potom dopečieme na 170 stupňoch 30 minút.  Prajem dobrú chuť

Knihy časom zabúdané - Nebo nie je výmysel

Názov : Nebo nie je výmysel
Orig. názov: Heaven is for real
Autor : Todd Burpo
Preklad: Dominika Uhríková
Vydavateľstvo: Tatran
Rok vydania: 2011
Počet strán : 184
Väzba: tvrdá
Žáner: Skutočné príbehy

Keď sa malý Colton Burpo uzdravil zo zápalu slepého čreva, celá rodina jasala. Bol to priam zázrak. Nikto však ani len netušil, aký príbeh sa v najbližších mesiacoch začne vynárať v chlapcových spomienkach – príbeh krásny a nezvyčajný o ceste do neba a naspäť. Len trojročný Colton vyrozprával rodičom, ako počas operácie opustil svoje telo. Dokázal, že neklame, keď presne popísal, čo robili rodičia v inej časti nemocnice, kým on ležal na operačnom stole. Vylíčil, ako navštívil nebo, a opakoval slová ľudí, ktorých tam stretol, hoci predtým ich nikdy nevidel, ba dokonca spomenul udalosti, čo sa odohrali dávno predtým, než prišiel na svet. Navyše ohromil rodičov opismi a záhadnými podrobnosťami o nebesách presne podľa Biblie, hoci nevedel čítať. S dojemnou naivnosťou a detsky smelou úprimnosťou Colto…