Preskočiť na hlavný obsah

CESTOVANIE - Letné zážitky / časť 1



Pomaly je tu koniec leta a ja som v úžase, ako rýchlo to prešlo. Je mi to aj ľúto, lebo začiatok nezačal zrovna najideálnejšie. ( to ste si mohli všimnúť aj pri mojom jednom článku ) A nebola som ani aktívna na blogu, za čo sa ospravedlňujem, ale momentálne sa to snažím dohnať a hlavné je, že opäť sa mi vrátila taká chuť blogovať. Musím však povedať, že som rada, že som si dala prestávku, lebo keby píšem recenzie nasilu, alebo hocijaké iné články, bolo by to zrejme vidieť aj na kvalite. 
V tomto článku vám chcem ukázať tie pekné časti leta, kde som aj trošku cestovala, ale naozaj len trošku, lebo momentálne musím poriadne šetriť peniaze. Konkrétne vám ukážem dve a v druhej časti ďalšie dve. Pokúsim sa vybrať, čo najlepšie fotky, aby vás to trošku aj nadchlo. 

Prvý výlet sa odohral ešte v júli a iste vám to viacerým príde ako také klišé, ale bol to Bojnický zámok. Ja som v Bojniciach bola ako malá a veľmi som si to ani nepamätala. Vedela som o tom len na základe fotiek a keby tie nie sú, tak by som aj odprisahala, že som tam nikdy nebola. Bojnický zámok pozná azda každý, ale mňa skôr zaujímal  vnútrajšok. Musím povedať, že prehliadka vnútra zámku u mňa zabodovala a nebolo to len vďaka nastylovaniu miestností do určitej témy, alebo obdobia, ale aj vďaka veľmi profesionálnym prístupom pani sprievodkyne. Týmto si ma Bojnice získali, ale keď som už vyšla von, nemala som z toho miesta až taký úžasný pocit. Je to pekné miesto, ale okrem hradu som nevedela, kam by som išla. Totižto už tam je len zoologická, kde ma to vôbec nelákalo ( a vlastne neviem, jak som mohla mať niekedy rada zoo, keď tam ide len o predvádzanie zatvorených zvierat ) a kúpalisko. Na internete som však našla, že by tam malo byť i nejaké múzeum praveku, tak sme sa tam vybrali. Bolo to celkom taujímavé, keďže bolo spravené vonku a formou detských aktivít ( ááno bolo to pre deti, ale predtým som to nevedela ). Niektoré veci som sa však i tam dozvedela, i keď na ten zámok to určite nemalo. 
A už len sedeli na kávičke a zákusku. Cesta naspäť bola o dosť horšia ako tam, lebo som už mala pocit, že ideme aj celé storočie a ten vlak nie a nie dojsť. Našťastie došiel. :D :D 

 (nad čím len mohla pani zlatá premýšľať...) 

 ( keď zlanárim na tieto moje výlety niekoho ) 



( vedeli ste, že tento zámoček niekedy patril pánovi majstrovi Baťovi? ) 
( v plnej kráse ) 

Pri ďalšom výlete sa trošku posunieme za hranice. Na začiatku augusta sme ako skupinka odišli na tri dni do Prahy. Ja som už mala možnosť navštíviť Prahu, ale boli s nami i takí, ktorí ju videli prvýkrát. Takže, ako správni turisti sme sa vybrali na všetky tie turistické miesta, kde je najviac Číňankov ( zahŕňam sem všetko obyvateľstvo, ktorého korene sú v Ázii, lebo ja ich bohužiaľ neviem rozlíšiť ) v Prahe. Mali sme dosť veľkú výhodu, že sme bývali v centre starého mesta ( u dominikánov ), takže sme mali všetko blízko. Ja som rada, že poznám len túto časť, lebo viem si predstaviť, rovnako ako Bratislava má peknú tú staršiu časť mesta a Petržalka je pre mňa špatné bludisko, že rovnako by to bolo aj tu. ( Tým však nechcem haniť ani jedno mesto, tak ak náhodou to niekto číta, kto býva v týchto mestách, tak v tom nehľadajte nejaký útok!!! Ďakujem. ) 
V čom sme mali tento rok výhodu bolo, že sme tam boli za toho zlého počasia. Áno, riadne sa nám podarilo aj zmoknúť, ale keďže minulý rok som tam bola za totálnych horúčav a myslela som, že umrem, tak tento rok ten dážď bol lepšie riešenie. Ja osobne mám niekedy problém s tým, že keď je niekde narvaných veľa ľudí, je dusno a teplo jak v pekle a do toho ešte mne náhodou príde zle kvôli cukrovke. To sa však za takýchto podmienok nemohlo stať. 
V prvý deň po úmornej ceste vlakom ( nebola až tak úmorná, ale už trochu bolel zadok z toľkého sedenia ) sme išli na prechádzku. Na začiatku bolo celkom aj sychravo, no časom sa počasie umúdrilo a bolo naozaj pekne. Vyšlapali sme si to k hradu. Katedrála sv. Víta je veľmi prekrásna, ale to, čo je vonku, je nič v porovnaní s tým, čo je vo vnútri. Ešte v ten deň sme stihli pozrieť aj Pražské Jezuliatko, ktoré je vystavené v v kostole Panny Marie Vítězné. 

Modlitba 
Otca Cyrila od Matky Božej, bosého karmelitána, prvého a najhorlivejšieho ctiteľa Pražského Jezuliatka

Ó, Ježiško, tebe sa oddávam, 
na príhovor Tvojej Matičky žiadam: 
V núdzi mi pomôž a daj mi seba, 
hľa, ja pevne verím, Pane, v Teba! 
Že mi tvoja milosť vždy prospeje, 
to je moja jediná nádej. 
Že som hneval Teba, veľmi ľutujem, 
z celého srdca svojho Teba milujem. 
Ó, Ježiško môj, k pomoci mi spej, 
k vytrvaniu mi hojnú silu daj!
Chcem sa naozaj polepšiť, 
nikdy viacej nehrešiť, 
Tvoja ja chcem byť obeť, 
z lásky k Tebe trpieť.
Môj Ježiško, Teba len milujem, 
navždy sa Ti celý dnes venujem.
Pre lásku však k Tebe, Spasiteľovi, 

polsrdca dám i nepriateľovi. 
Zbav ma trýzne mojej, daj mi seba, 
za to s pokorou ja prosím Teba. 
Daj, aby som s Tebou, s Jozefom, 
s Tvojou milou Matičkou
mohol mať účasť na večnej radosti!

V tento deň sme ešte stihli Pražský orloj, čo je veľká klasika Prahy, ale na mňa to až taký veľký dojem neurobilo. No a samozrejme sme prechádzali aj cez 
Karlův most. 
( a že súrodenci...) 

( toto zviera vyzeralo naživo fakt čudne ) 

( pohľad pozdĺž rieky a Ľudko Štúr - áno študujem slovenčinu :D :D ) 

Na ďalší deň sme si najprv dali individuálny program. U mňa to bola káva s priateľom a potulovanie uličkami. Kde boli zvyšní chalani neviem . Poobede sme však už išli spolu. Ďalším turistickým lákadlom je Vyšehrad. Čo vám určite neunikne je cintorín, na ktorom sú pochované významné osobnosti a prekrásny kostol sv. Petra a Pavla. Nuž a tu prišiel ten dážď. Pekne na cintoríne, nech to má tú správnu atmosféru. Ale zmokli sme riadne. Večer sme sa len prezliekli nech nemáme na sebe mokré oblečenie a išli sme sa prejsť po miestnych krčmičkách. 


( ten bok je taký svetlý lebo už z oblohy padali kvapky )
( výhľad ) 



Prišiel tretí a posledný deň. Na tento deň sme si naplánovali návštevu múzea Grévin. Zrejme viete, že ide o múzeum voskových figurín. 
Ísť do tohto múzea bol hlavne môj nápad. Chcela som tam ísť i rok predtým, ale to som bola s rodičmi a im sa tam veľmi nechcelo, takže vtedy to padlo. Viem, že niektorí ľudia pociťujú k tomu odpor, ale mňa to práveže dosť zaujalo, keď som čítala knihu Madame Tussaud. Je to už nejaký ten rôčik dozadu, ale veľmi kladne spomínam na túto knihu, lebo bola perfektná. ( ak vás však nezaujíma politika, tak vám ju neodporúčam ) zdroj obrázku
A vtedy som si povedala, že určite niekedy chcem ísť do takého múzea. Síce voskové figurínu majú kruté začiatky, keďže išlo o popravených ľudí gilotínou počas Veľkej francúzskej revolúcie, ale dnes je to niečo úplne iné. Vidno koľko úsilia tomu človek musí venovať a podľa mňa i v tomto je kus umenia. 
Nakoniec nás čakala niekoľkohodinová cesta domov a na druhé ráno vstávanie do odpornej brigády :D :D 



 ( koho detstvo bolo ešte ovplyvnené Krtečkom? )





V ďalšom článku vám napíšem dojmy z výletu do Trečína a z úžasných Tatier

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Milé listy pre ženy / Listy od tvojho Kráľa, Milovanej Princeznej

Keď mi táto drobná knižka prišla, chcela som si každý deň prečítať po jednom liste. Čo myslíte, ako to dopadlo? Za dva večery som ju mala celú zhltnutú. Okrem krásneho spracovania, ktoré sa ponúka čitateľovi, Sheri Shepher zapísala stránky, ktoré by sa páčili každej žene. Veď kto by sa nechcel cítiť ako princezná? Ale má to svoje ALE. 

Táto krásna mnohofarebná knižka otvorí oči ženám - pomôže im vidieť sa tak, ako ich vidí Boh. Mnohé dokonca ani nevedia, že sú dcérami Kráľa, že boli a sú vybrané aby boli jeho Princeznami. Niekde medzi detstvom a dospelosťou vyjednávajú so svojimi rozprávkovými snami, kde bývajú dotlačené do zmeny svojej identity - zmenu, ktorá bola navrhnutá vlastnými neistotami a pochybnými zlátaninami z médií. No tieto nežné, zamilované listy napísané z pohľadu samého Boha dokazujú, že každá žena je nádherná práve taká, aká je. Každá žena, ktorá kráča s dôverou za Božími zámermi, môže pomôcť a požehnať iných - dokonca aj budúce generácie. Je ťažké pozrieť sa na svoj…

Fitness tekvicový koláč

Ingrediencie  Cesto 1 šálka ovsených vločiek 2 lyžičky hnedého cukru pol šálky kokosu olivový olej
Plnka  pol kila maslovej tekvice pol šálky mandľového mlieka 3 lyžice medu 3 bielka 2 lyžičky škorice
Postup 1. Nakrájame tekvicu na malé kúsky a dáme variť do hrnca.  2. Medzitým ako sa varí tekvica si pripravíme základ.  Zmiešame dokopy ovsené vločky, kokos, trocha hnedého cukru a pár kvapiek oleja. Túto zmes natlačíme do formy na pečenie a dáme piecť na 10 minút na 200 stupňov. Pekáč si môžete vystlať papierom, ja som to však nerobila, pretože sa mi to vôbec neprilepovalo.  3. Na plnku požijeme už uvarenú tekvicu, ktorú rozmixujem najemno spolu s medom, škoricou, mandľovým mliekom ( ak nemáte mandľové, použite klasické ) a bielkami.  Rozmixovanú zmes vlejeme do pripravenej formy na pečenie.  4. Najprv dáme piecť na 20 minút po 210 stupňov a potom dopečieme na 170 stupňoch 30 minút.  Prajem dobrú chuť

MINIRECENZIE: Muž, který kradl rukopisy, Dokonalý pár, Ten dom je jedna veľká katastrofa

Po dlhom čase je tu opäť článok s minirecenziami. V tejto časti možno hovoriť o dvoch katastrofách a jednej celkom vtipnej vydarenej knihe. Veľmi ma teší, že zrovna tou vydarenou knihou, je kniha slovenského autora. Je celkom originálna a prekvapila už svojim názvom Ten dom je jedna veľká katastrofa. Čo sa však týka zvyšných dvoch kníh, nejde o žiadnu slávu. Kniha, ktorá sa hrá na detektívku - Muž, který kradl rukopisy a kniha, kde máte hneď po prvých stranách chuť zabiť najprv hlavnú hrdinku a potom aj samotnú autorku - Dokonalý pár. Poďme sa však na to pozrieť postupne. 

Ten pocit, keď si kupujete knihu,prečítate si dokonca anotáciu a pozdáva sa vám. Je to spojené s minulosťou, ide o dva príbehy v jednom, celkom to vyzerá na zaujímavú zápletku a môže to byť plné tajuplna, keďže je to aj detektívka. 
Ten pocit, keď knihu dočítate a nemáte to srdce ju hodiť do ohňa kvôli stromom, ktoré kvôli nej vyrúbali...
V tejto knižke máme hlavnú hrdinku, ktorá je neutrálna. Aspoň mne sa tak javila. …