Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA - Nemecké dievča neplače ( Michaela Ella Hajduková )

Názov: Nemecké dievča neplače , Autor: Michaela Ella Hajduková, Rok vydania: OR/SR- 2016Počet strán: 219Vydavateľstvo: Motýľ, Žáner: román pre ženy, vojnový román, Moje hodnotenie: 4/5


Ľudia sú ako domy. Majú veľa svetlých aj tmavých kútov, zatvorených dverí a svoju trinástu komnatu. Príbeh o tom, čo sa stane, keď sa rozhodneme niektoré dokorán otvoriť. Markus a Emma vyzerajú navonok ako úplne bežný zaľúbený pár. Pracujú však pre tajnú organizáciu, ktorá vznikla po vojne ako pocta súrodencom Schollovcom (Die Weiße Rose - Biela ruža).
Organizácia odhaľuje vojnové zločiny a zločincov. Narazia na veľmi dôležitý objav, ale zároveň odhalia inú organizáciu, ktorá je nebezpečná a chce zostať utajená. Všetky stopy vedú k Lebensbornu - nacistami vytvorenému projektu, ktorého cieľom bolo, na základe nacistickej ideológie o rasovej hygiene, zvýšiť počet árijských detí vrátane detí pochádzajúcich z mimomanželských zväzkov. Lenže tam sa ciele nekončili. Svetlovlasé a modrooké deti v nacistami okupovaných krajinách neunikli záujmu a chápadlám vznikajúcej Tretej ríše. Za mnohé odhalenia sa však platí životom a čas môže ukryť všetko, čo sa kedy stalo. Stopy minulosti sa ale nikdy nedajú celkom vymazať, a preto pokojný život Slovenky Lucie naruší nečakané rodinné tajomstvo. Ako veľmi zmení jej život pátranie po pravých rodičoch? Nájde to, čo hľadá? A zvládne skutočnosť, že odhalila omnoho viac? Zistí, že s tým má niečo spoločné jej priateľka z Nemecka, Liesel. Obe sa púšťajú do nebezpečných vôd minulosti, ktoré mali pochovať celé životy, priateľstvá, ľudskú identitu aj všetky vyplakané slzy. zdroj

Hlavné postavy Markus a Emma navonok vyzerajú ako zaľúbený pár, ktorý má šťastný život. No ich druhé tváre odkrývajú vojnové zločiny, s ktorých naskakuje husia koža. Ich práca vôbec nie je prechádzka ružovou záhradou a nejedenkrát ide aj o život. Jeden z takých prípadov zrovna prebieha pred ich očami. Podarí sa im odhaliť tajnú organizáciu, no musia za to zaplatiť. Ich objav spočíva v dokumentoch a spisoch, ktoré vravia o unášaní detí a postupnom selektovaní a vnútený do rasovej ideológie nacistov. Takýmto dieťaťom bola aj Francka ( Frieda ), ktorá je nacistami odvlečená do Nemecka, kde sa má stať poslušným nemeckým dieťaťom. Je nútená zabudnúť na český jazyk a rozprávať sa len po nemecky. Taktiež musí zabudnúť na svoju rodnú krajinu a rodinu i priateľov. Nakoniec je zverená do novej nemeckej rodiny, ktorým povedia, že Francka je sirota. Odchádza s novými rodičmi do nového domova, začne navštevovať školu, spoznáva nových ľudí. Postupne zabúda na svoj starý život kdesi v Československu, no keď započuje rodnú reč,bledé spomienky sa vrátia. Frankin denník nás vedie skoro celou knihou a popritom je čitateľ oboznamovaný aj danými faktami z minulosti. Nakoniec sa dostávame na Slovensko. Lucia je mladá žena, ktorá vyrastala v pestúnskej rodine. Doteraz sa o svojich rodičov nijako nezaujímala, no keď otehotnie, chce vedieť všetky tajomstvá, ktoré sa točia okolo jej rodiny. Pomáhajú jej aj jej dve kamarátky. Lucia sa dozvedá kto je ona, kto sú jej rodičia i dokonca starí rodičia. A všetky časti knihy do seba zapadnú ako skladačka. ( alebo puzzle ) 


Patrím medzi tých čitateľov, ktorým sa páči ak je kniha písaná z dvoch pohľadov, alebo ak je niečím obzvláštnená. V tomto prípade sa mi toho dostalo vďaka denníčku malej Francky, ktorý nám ukazoval pohľad dieťaťa na vojnu, no i na iné veci. Na začiatku som sa najmä na tie pasáže tešila, lebo som ešte netušila, ako sa bude vyvýjať príbeh okolo Emmy a Markusa. V podstate sa to na seba napájalo aj s ďalším príbehom, ktorý sa odohrával už v súčastnosti. 

Emma i Markus čitateľa zaujmú svojimi vlastnosťami a odvahou. Neraz som sa bála, že Emme sa niečo stane, keď tajne snorila po nacistickom brlohu a dúfala som, že toho nechá a vykašle sa na takú robotu. Počas knihy som si ju veľmi obľúbila, takže mi bolo aj ľúto, ako nakoniec skončila. Markus tým, že nebol často ukazovaný a nepatrili mu osobné pasáže, sa mi pod kožu až tak nedostal. Napriek tomu som s ním sympatizovala pre to, čo robil. K ďalším postavám musíme pripojiť i malú Francku, ktorá rozcitlivie každého čitateľa. V podstate neviem, či ten denníček bol len výmysel, alebo skutočne existoval. Jasné je však to, že aj keby nebol pravdivý, veci čo v ňom boli, sa bohužiaľ diali. Práve preto to zasiahne ešte viac a hlavne, keď je to ukazované detskými očami. Na jednej strane veľmi smutné pasáže knihy, no na druhej, pre mňa najlepšie časti knihy. No a nakoniec je tu Lucia. Keďže posledná časť knihy bola pre mňa najslabšia a trošičku aj sklamaním ( k tomu sa vyjadrím ešte nižšie ), Lucia ma z postáv zaujala najmenej. Nevytvorila som si k nej nijaký vzťah a rovnako ani s jej kamarátkami, priateľom a starou mamou. 

Už som naznačila, že denník bol pre mňa najsilnejšia časť knihy, pretože bol i najviac emotívny a taký detsky úprimný. Rovnako napínavé bolo sledovanie Emmy a jej života. V tých častiach sa zvyšoval i môj adrenalín :D No nakoniec záver knihy mi prišiel nemastný-neslaný. Nebolo to tým, že by bol zle napísaný,no bol až veľmi predpokladaný. Teda aspoň u mňa. 
Kniha však na mňa i napriek tomu urobila veľmi dobrý dojem, lebo sa mi celý čas dobre čítala a naozaj až na ten koniec som bola plná očakávania, čo bude ďalej. I sama autorka na mňa urobila dobrý dojem, keďže to bola moja prvá kniha od nej. Dúfam, že i naďalej bude písať takúto literatúru, lebo tej sa na Slovensku nevenuje veľa spisovateľov. 
Ak vás zaujala táto recenzia a kniha, odporúčam vám taktiež siahnuť po ďalšej knihe autorky : Zákon krvi. 

Príbeh lásky, proti ktorej stál silný nepriateľ. Rasa, krv a národ. Eliza je mladučké dievča, ktoré prichádza do Košíc spolu so svojimi rodičmi. Študuje na gymnáziu, je výborná v jazykoch a... pred rodičmi ukrýva veľké tajomstvo.
Daniel je syn bankára, žije v Košiciach, svoj voľný čas trávi hrou na organe v Chráme svätej Alžbety a... pred rodičmi ukrýva veľké tajomstvo. Eliza miluje Daniela a Daniel miluje Elizu. 
Táto láska by mohla mať šťastný koniec, keby... Keby Eliza nebola Nemka, Daniel Žid a keby sa práve nepísal rok 1938. Po náhlom zmiznutí Daniela odvážajú rodičia Elizu domov do Nemecka, kde už vládne Adolf Hitler a jeho rasové zákony. Eliza netuší, čo ju čaká ani ako ju to navždy poznačí. So zlomenou dušou je nútená nastúpiť ako zdravotná sestra v domove organizácie Lebensborn. Ocitá sa na zvláštnom mieste za železnou bránou, kde sa rodia deti pre vodcu. To však nie je jediné tajomstvo domova Hochland. Eliza ich všetky objaví, ale takmer za to zaplatí privysokú cenu. Aj keď má pocit, že už jej nič nemôžu vziať...zdroj
Nájdu napokon obaja svoj pokoj a znova jeden druhého? Zvládne Eliza všetky desivé skúšky, ktoré jej osud nachystal? Zlomí ju šialená ideológia a príde o rozum, alebo je aj na konci jej tunela svetlo?

Komentáre

  1. Nemecké dievča neplače je úžasný príbeh. Človek si uvedomuje tie hrôzy. Mne sa veľmi páčil aj doslov autorky. Pútavé, ale smutné. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Čítala som aj tvoju recenziu a myslím, že pocity sme z knihy mali veľmi podobné :)

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Milé listy pre ženy / Listy od tvojho Kráľa, Milovanej Princeznej

Keď mi táto drobná knižka prišla, chcela som si každý deň prečítať po jednom liste. Čo myslíte, ako to dopadlo? Za dva večery som ju mala celú zhltnutú. Okrem krásneho spracovania, ktoré sa ponúka čitateľovi, Sheri Shepher zapísala stránky, ktoré by sa páčili každej žene. Veď kto by sa nechcel cítiť ako princezná? Ale má to svoje ALE. 

Táto krásna mnohofarebná knižka otvorí oči ženám - pomôže im vidieť sa tak, ako ich vidí Boh. Mnohé dokonca ani nevedia, že sú dcérami Kráľa, že boli a sú vybrané aby boli jeho Princeznami. Niekde medzi detstvom a dospelosťou vyjednávajú so svojimi rozprávkovými snami, kde bývajú dotlačené do zmeny svojej identity - zmenu, ktorá bola navrhnutá vlastnými neistotami a pochybnými zlátaninami z médií. No tieto nežné, zamilované listy napísané z pohľadu samého Boha dokazujú, že každá žena je nádherná práve taká, aká je. Každá žena, ktorá kráča s dôverou za Božími zámermi, môže pomôcť a požehnať iných - dokonca aj budúce generácie. Je ťažké pozrieť sa na svoj…

Fitness tekvicový koláč

Ingrediencie  Cesto 1 šálka ovsených vločiek 2 lyžičky hnedého cukru pol šálky kokosu olivový olej
Plnka  pol kila maslovej tekvice pol šálky mandľového mlieka 3 lyžice medu 3 bielka 2 lyžičky škorice
Postup 1. Nakrájame tekvicu na malé kúsky a dáme variť do hrnca.  2. Medzitým ako sa varí tekvica si pripravíme základ.  Zmiešame dokopy ovsené vločky, kokos, trocha hnedého cukru a pár kvapiek oleja. Túto zmes natlačíme do formy na pečenie a dáme piecť na 10 minút na 200 stupňov. Pekáč si môžete vystlať papierom, ja som to však nerobila, pretože sa mi to vôbec neprilepovalo.  3. Na plnku požijeme už uvarenú tekvicu, ktorú rozmixujem najemno spolu s medom, škoricou, mandľovým mliekom ( ak nemáte mandľové, použite klasické ) a bielkami.  Rozmixovanú zmes vlejeme do pripravenej formy na pečenie.  4. Najprv dáme piecť na 20 minút po 210 stupňov a potom dopečieme na 170 stupňoch 30 minút.  Prajem dobrú chuť

Po veľmi dlhom čase... nákup kníh cez internet

Nepamätám si, kedy naposledy som si objednávala knihy..a to naozaj. Je to už veľmi dávno, lebo väčšinou som čítala z knižnice, alebo už z tých kníh, ktoré som mala doma a kupovala som len v kamenných kníhkupectvách. A aj tie nákupy sa niesli v duchu jedna maximálne dve knihy a dosť.

Teraz som bola donútená školou si niečo objednať, keďže sme si už vyberali témy bakalárskych prác. Ja som si zvolila literatúru ( logicky že... ) a téma sa viaže na autorku Margitu Kánikovú. Problém je však to, že jej knihy sa zháňajú už ťažšie. V kamenných kníhkupectvách ju vôbec nemali a na internete zväčša len 1. Jediný internetový obchod, ktorý mal AŽ dve jej knihy boli megaknihy.sk. Takže zo všetkej jej prózy som zohnala aspoň dve a zvyšné si budem môcť ísť zobrať do trnavskej knižnice. 

Kniha, ktorá sa ešte dá zohnať je V znamení púpavy, ktorú som naozaj videla vo viacerých internetových obchodoch. O piatej u Thalmeira je síce pokračovaním inej knihy, no aspoň niečo nech mám...Vždy je lepšie pracovať s…